Od roku 2020 v spolupráci s najčítanejším online médiom Aktuality.sk tvoríme podcast Príbehy 20. storočia. Vypočuť si v nich môžete príbehy pamätníkov z nášho archívu memoryofnations.sk.

Nájdete ich na stránke Aktuality.sk a na Spotify.

Najnovšie diely:

Jozef Hercz musel prisahať vernosť Slovenskému štátu, ale bojoval v čs. Armáde pri Tobruku

Narodil sa na Východnom Slovensku. V roku 1935 zmaturoval a šiel študovať medicínu do Prahy. V roku 1939 sa po uzavretí vysokých škôl vrátil domov, do novovzniknutého Slovenského štátu, kde bol odvedený do pracovných oddielov, kde slúžili najmä Rómovia a Židia.
Rozhodol sa emigrovať do Palestíny, na vysťahovaleckej lodi vyplával z Bratislavy v roku 1940 a zažil príbehy ako z dobrodružného filmu. Po stroskotaní lode boli zachránení Britmi a Josef bol následne internovaný v egyptskom väzení v Alexandrii.
Po prepustení vstúpil v máji 1941 do československej armády v Alexandrii a bojoval pri Tobruku pri Dunkerque. V roku 1946 si dokončil štúdiá na lekárskej fakulte a o rok neskôr prešiel na chirurgické oddelenie nemocnice Na Bulovke, kde pracoval až do svojho odchodu do dôchodku.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Michal Šebeň: Pamätám si, ako apinko prišli a povedali „Tak a teraz už nemám ničoho!“

Michal Šebeň sa narodil na Salaši pri Uhrovci v roku 1931. Po vypuknutí SNP sa na salaši začali objavovať partizáni. Jeho brata Adama odviedli do armády, avšak dezertoval a pridal sa k partizánom. Michal zažil odsun vojakov nemeckej armády z Uhrovskej doliny. Jeho rodičia museli odvádzať vysoké kontingenty, nútili ich vstúpiť do družstva. Zostali však na Salaši ako zamestnanci. Jeho súrodenci si museli nájsť iné zamestnanie. Michal vyštudoval strojnícku priemyslovku, oženil sa, pracoval v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou. Po auguste 1968 mal problémy v zamestnaní, neskôr sa zamestnal v Bratislave. Po revolúcii v roku 1989 išiel do dôchodku, vrátili sa do Bánoviec a reštituovali Salaš. Michal napísal knihu o rode Šebeň a histórii Salaša. Pravidelne sa na mieste stretáva celá veľká rodina.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Margita Naďová: My sme vtedy ako deti neriešili, či je niekto Žid alebo „Nežid“

Pred druhou svetovou vojnou žilo v Žiline približne 18 800 obyvateľov, z čoho bolo približne 3500 Židov. Početná komunita nežila izolovane, ale významným spôsobom participovala na živote a rozvoji mesta. Príchodom vojny a vznikom krutého Židovského kódexu, ktorý vstúpil do platnosti v septembri 1941, sa ich spoločenské, sociálne, ekonomické a ľudské podmienky začali drasticky zhoršovať. Bol to jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe.

Ako vnímala toto tragické obdobie v našej histórii detskými očami Margita Naďová?

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Albín Jankulík: Keď Nemci nenašli žiadnych partizánov, tak si ich jednoducho vyrobili

Vypuknutie druhej svetovej vojny na život ľudí v osade Horná Stredná, skrytej hlboko v Strážovských horách, vplývalo len okrajovo. Desať rodín osady žilo svojím životom podobne ako pred vojnou. Slovenský štát im zabezpečoval falošný pocit istoty a bezpečia.

Mladí slovenskí muži však už v tom čase rukovali do zložiek Slovenskej armády, ktoré po boku nacistického Wehrmachtu bojovali na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania.

Albín Jankulík mal v tom období deväť rokov a pamätá si na vypálenie Hornej Strednej. Nemci si celú udalosť zaznamenávali kamerou a použili ako súčasť týždenných propagandistických správ.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Z detského raja do pekla holokaustu. Edita Grosmanová z prvého transportu Židov

Edite Grosmanovej nacisti zobrali detstvo. Bola v prvom transporte do koncentračného tábora Auschwitz. Pre náš podcast hovorila ako jedna z troch posledných žijúcich Sloveniek z prvých transportov.

25. marca si pripomenieme mimoriadne smutné výročie. Pred 82 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz.

V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty. V úplne prvom transporte bolo tisíc mladých žien. Do októbra 1942 bolo z územia ľudáckej slovenskej republiky vyvezených takmer 58 000 obyvateľov židovského pôvodu. Ďalších 13 000 bolo deportovaných po potlačení Slovenského národného povstania.

Deportácie a hrôzy holokaustu neobišli ani slovenských Židov, ktorí sa počas vojny, po arbitráži ocitli na maďarskom území.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Alica Chladeková dosiahla historické športové úspechy, ktoré však komunisti prehliadali

Alica Chladeková, rodená Grofová, je naša najúspešnejšia stolná tenistka. Mnohonásobná reprezentantka Československa bola vypočúvaná a sledovaná Štátnou bezpečnosťou. Počas celej svojej úctyhodnej kariéry bola frustrovaná pomermi v slovenskom stolnom tenise.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Anna Ďurišová: Každé ráno jsem nosila Franklovým teplé mléko

Pani Anna Ďurišová zažila 2. svetovú vojnu ešte ako dieťa. Bola svedkom toho, ako postupne odvádzali členov jej blízkej židovskej rodiny, aj ako sa obyvatelia jej rodnej dediny museli vysporiadať s nemeckými a neskôr rumunskými vojakmi. Rodina zažila ťažké časy komunistami nanútenej kolektivizácie a vysokých kontingentov.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Felicitas Babušíková: Aj po tých rokoch ma dokáže dojať krásna jazda

Bratislavská rodáčka Felicitas Babušíková sa po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK chcela venovať vedeckej kariére v oblasti biochémie. Po bratovej emigrácii na západ v roku 1969 ju však vtedajší režim prinútil zmeniť plány a po vlastnej krasokorčuliarskej reprezentácii sa popri civilnom zamestnaní v zdravotníctve úspešne presadila ako uznávaná rozhodkyňa Medzinárodnej korčuliarskej únie. Pani Felicitas je i zakladateľkou Memoriálu Ondreja Nepelu.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Alžbeta Brodyová: To, čo je vo filmoch o koncentračných táboroch, je hrozné len preto, že ste to nezažili

Alžbeta sa narodila v Šuranoch. Začala chodiť do meštianskej školy v rodnom meste až do svojich 15 rokov. V marci 1944 bolo vytvorené Šuranské židovské geto, kde ju umiestnili aj s jej rodinou. V júni 1944 celú rodinu deportovali do Komárna, následne do Košíc, a odtiaľ do Osvienčimu. V roku 1944 bola Alžbeta aj s matkou transportovaná do továrne v Sudetoch. V roku 1945 umrela Alžbetina matka, keď ju vyhodili k železničnej trati, kam hádzali odpad z továrne. Alžbeta si zobrala za manžela Andreja Brodyho a žili v Nitre. Spolu s manželom sa presťahovali do Izraela, kde sa im narodili dve deti.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Milada Cábová: Nasadli sme do vlaku a tým pre nás skončil kus života

Milada Cábová prežila krásne detstvo v Lidiciach, ale vypálenie obce jej zmenilo život. Deportovali ju aj s matkou do pracovného tábora Ravensbrück, kde so šťastím prežila strašné podmienky a v čase konca vojny aj pochod smrti. Prežili obe. Hovorí, že až keď sa jej narodili vlastné deti pochopila, aká strašná bola strata lidických matiek – 82 ich detí nacisti zavraždili a prežilo len 17.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Václav Čeřovský odmietol ísť s komunistami, tak ho poslali na sedem rokov do lágra

Ešte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatych rokov.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Ľubomír Ftáčnik hral s najlepšími šachistami sveta

Ľubomír Ftáčnik sa narodil v Bratislave v roku 1957 ako druhé dieťa z jednovaječných dvojčiat. Vyštudoval fyziku pevných látok, ale v tejto brandži nikdy nerobil, celý život sa živil šachom. Od 13 rokov hral šach v bratislavskom klube Slovan. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy a stal sa juniorským majstrom sveta, V roku 1980 sa stal veľmajstrom v šachu. Je štvornásobným majstrom Českloslovenska. Sedemkrát sa zúčastnil na šachovej olympiáde. Do roku 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke. Dnes učí ľudí z celého sveta šach.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Ján Zachara: Nikto z nás nerozumel pojmu sláva

Ján Zachara je najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vyhral olympijské zlato. V časoch studenej vojny mal ako československý boxer možnosť cestovať do štátov západného bloku. Bolo to počas doby, keď súťaženie a športovú konkurenciu priamo podnecovalo politické napätie. Povojnový šport sa ešte v mnohom odlišoval od dnešného profesionálneho zápolenia.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Michal Kaňa: Tajné údaje som si šifroval do krížoviek mládežníckych časopisov

Michal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Albín Berky: Keď mi brali pas, hovorili, že už nikdy nebudem cestovať

Bývalý režim a okupácia v roku 1968 vyštvali z domova množstvo talentovaných ľudí. Medzi nimi bol aj muzikant Albín Berky, ktorý môže o sebe bez preháňania povedať, že je jedným zo zakladateľov hudobného školstva v Austrálii. Síce sa cítil byť súčasťou bratislavskej scény, ale túžba po slobode bola silnejšia.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Ervín Schönhauser: Prežitie šoa bol boží zázrak

Po potlačení SNP bola Ervinova rodina v septembri 1944 deportovaná do koncentračného tábora v Seredi. Ervín a jeho brat – dvojča mali 4 roky. So šťastím sa vyhli transportom do Auschwitzu, svoje si užili v Terezíne. Celá rodina prežila a vrátila sa do Topoľčian, kde Ervín ako päťročný zažil 24. septembra 1945 pogrom na židov. Pozornosť ŠtB si neskôr „užil“ kvôli emigrácii bratov, aj kvôli svojmu pôvodu mal sťaženú kariéru. Od svojich 56 rokov sa profesionálne venoval spevu židovských piesní.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Imrich Kružliak: V Slobodnej Európe sme mohli písať voľne

Niektoré príbehy 20. storočia odrážajú paradoxy doby a zaznamenávame aj takéto príbehy. Imrich Kružliak počas Slovenského štátu slúžil ľudáckej propagande, ale musel si zažiť svoje, aby sa postavil na správnu stranu dejín a stal sa jedným z prvých redaktorov Rádia Slobodná Európa. Bol tiež jedným z najvýznamnejších exilových literátov.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Magdaléna Štefanová: Treba vedieť prijímať radosť zo života

Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Karol Fako: Mal som rád, keď druhí dávali góly

Hokejový pamätník a bratislavský rodák Karol Fako patrí k najstaršej generácii slovanistov. Povojnový šport mal ešte ďaleko k modernému profesionálnemu súťaženiu a ani postavenie športovcov nebolo také rentabilné ako dnes. Napriek obdivu fanúšikov a uznaniu verejnosti sa aj tí najlepší mohli poľahky dostať do nemilosti štátnych orgánov. Fako je svedkom doby, keď ani úspešní hokejisti nemali istotu, že nebudú strhnutí prívalom dejín.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Josef Nový: Rusi sa na letisku správali ako doma a mali obrovskú spotrebu zdrojov

Josef Nový sa narodil v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku. Dlhé roky sa venoval fotografii a tiež lietal na vetroňoch a servisoval leteckú elektroniku. 21. augusta 1968 zdokumentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v Žiline. Raz si ho pri fotografovaní na letisku všimli a len šťastnou súhrou náhod to nedopadlo zle. Filmový materiál mal dlhé roky odložený v hadici od vysávača a fotografie zverejnil až po Nežnej revolúcii.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Karel Šling: Brat musel napísať referát o tom, ako nášho otca odsúdili na smrť

Ak môžeme v československých dejinách hovoriť o dobe temna, potom sú to rozhodne päťdesiate roky 20. storočia. V tom čase dochádzalo zo strany komunistického režimu k prenasledovaniu, perzekúciám a vraždeniu nevinných ľudí.

Toto je aj príbeh Karla Šlinga. Narodil sa 29. apríla 1945 v Londýne Matka bola Angličanka, Otto Šling bol Čech židovského pôvodu. Obaja boli presvedčení komunisti. Po vojne sa rodina presťahovala do Československa. Otec ako krajský tajomník KSČ v Brne spoluorganizoval „Víťazný február“. V roku 1952 bol odsúdený v antisemitskom procese s Rudolfom Slánskym a ďalšími na trest smrti. Matka bola väznená medzi rokmi 1950 a 1953. Karel s bratom Janom strávili tieto roky v detských domovoch. Všetci boli komunistami doslova prinútení k odchodu do Británie, Karel tam odišiel posledný, po podpise Charty 77.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

 

Jan Dorúšek: Mal priateľa, volal sa Gabčík

Keď mal Ján Dorúšek 18 rokov, jeho najlepším priateľom bol Ján Gabčík. Áno, ten slávny Ján Gabčík, legendárnu postavu druhého odboja, parašutistu z výsadku „Anthropoid“, účastníka operácie, ktorá zlikvidovala Heydricha. S Jánom Gabčíkom prekročili hranice, lebo túžili bojovať v zahraničnom odboji.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Zdenka Koláriková: Bolo to strašné. Vojská našich „spojencov“ prišli v noci ako zlodeji

Zdenka Koláriková vyrastala v rodine, ktorá už od tridsiatych rokov minulého storočia verila myšlienkam komunizmu. S manželom Michalom v roku 1968 verejne prejavili nesúhlas s okupáciou Československa a následne sa stali obeťami normalizácie: stratili zamestnanie i možnosť pracovať vo svojom odbore, boli vylúčení z komunistickej strany, ich synovia mali problémy s prihláškami na stredné i vysoké školy. Napriek tomu svoj postoj nikdy nezmenili a pohybovali sa v slovenskom disidentskom prostredí.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Alexander Burger: Keď som si ľahol na moste, želal som si, aby som sa už nezobudil

Alexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a stále rátal s tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Liana Hanusová: Škoda každého zmareného života

Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Jehuda Bacon: Mohol som opäť plakať. Bol som znova človekom

Jehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a svedčil v procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Dalibor Norský: Povedal som si, že z Frenštátu odídu ruskí vojaci ako prví. A dokázali sme to!

Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v 50. rokoch 9 rokov väznená z politických dôvodov a on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z bývalých sovietskych satelitov. A dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v tom čase ani nepoznal.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Tomáš Radil: Ten dym – to sú tvoji príbuzní

Rozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobeným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného.

Vo svojom rozprávaní opísal formálnu organizáciu deportácií, psychologickú manipuláciu s jedincami v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, snahu rozštiepiť ľudské spoločenstvo na elementárne jednotky aj obranné mechanizmy, ktoré to vyvolalo.

V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Milan Kužela: Učili ma, že čo si naozaj myslím, to mám povedať

Milan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Emil Boček: Havária hneď po štarte končieva smrťou, mal som veľké šťastie

Emil Boček bol jeden z najmladších československých pilotov, pôsobiacich v RAF. Zúčastňoval sa bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európou a pri útočných akciách na nemecké pozície. Počas svojho operačného pôsobenia uskutočnil 26 operačných letov a nalietal vyše 73 hodín. Našťastie, po nástupe socializmu sa ho zvlášť nedotkol pohon na príslušníkov britského letectva.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify

Hedviga Bôriková: Mŕtvym vojakom som vyberala z náprsných vreciek legitimácie, aby sa nezničili krvou

Obaja Hedvigini rodičia boli zapojení do odboja, otec bol v horách, mama šila biele obleky pre partizánov. Sama Hedviga pôsobila ako partizánska spojka, nosila správy a skrývala na určenom mieste. Na jeseň 1944 rodičia v dome na povale skrývali Židov. Gardisti odviedli Hedviginho otca na výsluch do Bánoviec, bol podozrivý z pomoci odboju. Ona sama zažila neuveriteľné zverstvá nacistov a ľudákov ako dvanásťročné dievča.

Tento príbeh nájdete na Aktuality.sk a na Spotify