Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu sme pripravili tipy na knihy, filmy a podcasty, ktorými si môžete pripomenúť milíony nevinných obetí holokastu. Vyskladal ich tím Post Bellum, naši priatelia a podporovatelia. Dlhé zimné večery dnešných dní trávime doma. Tento čas môžeme využiť na čítanie či pozeranie diel, ktoré sú pripomienkou doby, ktorá sa už nikdy nesmie zopakovať.
V Stories na našom Instagrame nájdete ďalšie odporúčania. Pridajte aj vlastné tipy a inšpirujte tak ľudí vo svojom okolí. Použite hashtagy #weremember #postbellum #abysmenezabudli a označte @postbellumsk. Spolu tak vytvoríme výnimočný zoznam kníh, dokumentov a filmov. Aby minulosť nemohol nik prepisovať.
👉Pozrite si aj tipy Petra Konečného, nášho najznámejšieho filmového kritika.
👉Vyberte si knihu z vydavateľstva Absynt, ktoré pripravilo vlastný výber odporúčaní
a pridalo skvelú zľavu 20 % na knihy o 2. svetovej vojne.
Tipy tímu Post Bellum
Dokumenty Post Bellum
Marta Szilárdová prežila vyhladzovací tábor Osvienčim a pochod smrti pred koncom druhej svetovej vojny. Kláru Chlamtáčovú deportovali nacisti do Terezína tehotnú. Šimon Givoni so spolubojovníkmi organizoval odbojové hnutie Kolektiva v seredskom koncentračnom tábore a zapojil sa aj do SNP.
Náš podcast Príbehy 20. storočia o Jurajovi Naftali Fürstovi
Pán Juraj je na známej fotografii z Buchenwaldu. Prežil seredský koncentračný tábor, Osvienčim, Buchenwald aj pochod smrti.
Stretnutie tých, čo prežili Šoa
Kniha z produkcie Post Bellum, ktorá dokumentuje príbehy preživších holokaust, ktorí boli súčasťou domova seniorov Ohel David v Bratislave. Prvé vydanie vyšlo pri príležitosti 20. výročia jeho existencie.
Boxer a smrť
ČSFD: 85 %
Málo známy ale výnimočný československý film z roku 1962 od režiséra Petra Solana. Film začína zvukom úderov, z tmy sa postupne vynára postava cvičiaceho boxera. Po tréningu sa provizórny ring vďaka uniforme veliteľa koncentračného tábora náhle odkrýva ako súčasť veľkej továrne na smrť. Od prvého záberu filmu sa charakter týchto dvoch miest prelína a mení v príbehu dvoch nerovnocenných protivníkov.
Čierna kniha
ČSFD: 82 %
Príbeh židovského dievčaťa, ktoré sa ukrýva v okupovanom Holandsku. Potom, ako je svedkom masakru celej svojej rodiny, sa pripojí k domácemu hnutiu odboja a dostane za úlohu zviesť šarmantného nemeckého odboja. Vo filme divák často nevie, kto je dobrý a kto zlý. Je čiastočne inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré prežila Audrey Hepburn. Utiekla pred umiestnením do nacistického bordelu, tancom si zarábala na odboj a takmer umrela hladom.
Pianista
ČSFD: 88 %
Oskarový film Romana Polanskeho je príbehom Wladyslawa Szpilmana, skvelého pianistu a uznávaného interpréta Chopina, ktorý sa ocitne so svojou rodinou vo Varšavskom ghette. Za tento dramatický film, plný krásnej hudby. Kto tento film videl, určite si dodnes pamätá na zničené ruky klaviristu, keď mu nacista dovolí hrať na klavír.
Vlak života
ČSFD: 80 %
Na záver nášho filmového výberu si dovolíme aj jeden odľahčený film, ktorý však skončí mrazivým koncom. Vlak života vzdáva hold židovskému humoru a balkánským komédiam. Obyvatelia malého židovského štetla sa rozhodnú zachrániť pred odsunom tak, že vypravia deportačný vlastný vlak, ktorý však nesmeruje do koncentračného tábora, ale do Palestíny. Autorom hudby je Goran Bregovič.
Po stopách tragédie
Goodreads: 4,86
Priekopnická historická kniha Ivana Kamenca popisuje deštrukciu židovskej komunity na Slovensku počas holokaustu. Na svoje prvé vydanie si musela počkať celých dvadsať rokov. Na začiatku normalizácie ju totiž odmietli preto, lebo údajne nebolo žiaduce zaoberať sa tzv. negatívnymi témami zo štátnym a národných dejín, prípadne prácu onálepkovali ako nemarxistickú.
Nechcel som byť žid
Goodreads: 4,50
Kniha Juraja Špitzera je o tom, ako sa zrazu z veľkej časti obyvateľov jednej stredoeurópskej krajiny zrazu stali vyhnanci, ako boli nútení utekať a skrývať sa v uliciach miest a obcí, po ktorých ešte donedávna bez problémov chodili, ak si chceli zachrániť aspoň holý život. Juraj Špitzer vo svojej knihe nikoho nesúdi – je len očitým svedkom a priamym účastníkom, a to, čo prináša, je jedno vzácne svedectvo, ktoré berie dych. Kniha je rovnako román, ako aj esej o rôznych podobách zla i dobra v ľuďoch. Ilustroval ju Laco Teren.
Eichmann v Jeruzaleme, Správa o banalite zla
Goodreads: 4,23
Hannah Arendt napísala reportáž o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom. Kniha vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy. Portrét Eichmanna od autorky nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho zobrazuje podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.
Krvavé územie, Európa medzi Hitlerom a Stalinom
Goodreads: 4,36
Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe podrobne skúma Stalinove a Hitlerove motívy a metódy. Svoje rozprávanie dopĺňa aj dôležitými výpoveďami obetí, ktoré po sebe zanechali listy príbuzným, vyhodili lístky z vlakov či po sebe zanechali denníky. Dielo vychádza zo širokého využívania predovšetkým miestnych prameňov. Viacerí odborníci označili Krvavé územie za jednu z najdôležitejších kníh o zlomových udalostiach 20. storočia.
V pekle plynových komôr
Goodreads: 4,33
„Celá pravda je oveľa tragickejšia a hroznejšia,“ píše sa v úvode tejto výnimočnej knihy – autentických spomienok. Ich autor Shlomo Venezia nielenže bol v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, ale musel tam vykonávať tú najstrašnejšiu prácu: prenášať telá zavraždených v plynových komorách do kremačných pecí. Toto svedectvo je stále nesmierne dôležité, možno dnes ešte väčšmi, keď sa dokonca nájdu ľudia, ktorí popierajú existenciu holokaustu. Ak svoje dejiny nepoznáme alebo ani poznať nechceme a radšej si pred nimi zatvárame oči, môžu sa zopakovať.
Ďalšie tipy na knihy, dokumenty a filmy nájdete v stories na našom Instagrame.
V Post Bellum od roku 2011 vyhľadávame a dokumentujeme spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia na Slovensku. Zaznamenávame príbehy a rozpráva ich ďalej. Aby sa minulosť už nikdy neopakovala.
Ročne pripravíme viac ako 230 workshopov na základných a stredných školách. Organizujeme výstavy a diskusie, vydáva knihy a štvrťročník Príbehy 20. storočia.
Ak podkladáte našu prácu za dôležitú, prispejte na dokumentovanie ďalších príbehov pamätníkov. Ďakujeme.
