Rozprávame

Podcast Príbehy 20. storočia

Podcasty Príbehy 20. storočia pripravujeme v spolupráci s Aktualitami.sk. Náš kanál na Spotify nájdete tu.

28: Milota Havránková – prvá dáma slovenskej výtvarnej fotografie

Uznávaná slovenská fotografka Milota Havránková formovala niekoľko generácií fotografických tvorcov.

Za bývalého režimu vyučovala a ovplyvnila mladých adeptov výtvarnej fotografie, ktorí neskôr vstúpili do povedomia ako Slovenská nová vlna. Bolo to v dobe, ktorá nepriala slobodnému vyjadreniu, keď straníci neváhali diktovať umelecké postupy a ideologicky usmerňovať tvorbu.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

27: Ján Berky: Kedysi boli nositeľmi folklóru Rómovia, dnes to už neplatí

Známy huslista, skladateľ a kapelník Ján Berky Mrenica hovorí, že Rómovia kedysi nehrali len „svoju“ hudbu, ale prinášali ľuďom folklór ako taký.

V podpoľaní, kde vyrastal, boli niektoré rómske kapely naozaj veľké hviezdy a niekedy sa odkladali kvôli ich termínom svadby. Berky rozpráva o svojich rodičoch, hlavne o legendárnom primášovi Jánovi Berkym Mrenicovi staršom a ich vzťahoch, o hudbe, rasizme a extrémizme, o rómskej problematike. V podcaste odznie hudba oboch Berkyovcov.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

26: Výtvarník Miroslav Cipár pomáhal zmeniť spoločnosť, všetky výhody odmietol

Významný výtvarník Miroslav Cipár akoby stelesňoval étos nežnej revolúcie: Nikdy nebol priaznivec radikálnych riešení, jeho štýl bol skôr evolučný, ale keď prišla v roku 1989 možnosť zmeniť spoločnosť, neváhal a navyše bol, podobne ako jeho blízki priatelia, pripravený. Patril k najdôležitejším aktérom nežnej revolúcie a napriek tomu odmietol všetky výhody a funkcie.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

25: Ľuba Lacinová je ochranárka a vedkyňa, ktorá pomáha vytvárať modernú vzdelanú spoločnosť

Ľubica Lacinová je úspešná žena. Pred troma rokmi obhájila svoju profesúru. Pôsobí ako vedúca vedecká pracovníčka Centra biovied na Slovenskej akadémii vied.

Počas 80. rokoch sa venovala popri vedeckej práci aj fotografii a začala sa aktivizovať v ochranárskej organizácii Strom života, ktorej práca patrí medzi dôležité v rámci zmien spoločnosti. Neskôr bola spoluzakladateľkou Strany zelených, venovala sa vede a ako feministka založila Alianciu žien Slovenska.

Do života našej spoločnosti nevstúpila ako človek, ktorý vytvára historické míľniky, ale o to viac napĺňala obsah demokratizácie Slovenska – spoluvytvárala a spoluvytvára vzdelanú a tolerantnú spoločnosť, teda svet, ktorý sa dnes akoby otriasal pod nápormi nevzdelaných šíriteľov nenávisti.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

24: František Vaczula sa vyhol teroru gardistov, ale perzekvovali ho komunisti po pokuse o emigráciu

Po vojne celú rodinu ako Maďarov vysťahovali na Moravu. Po príchode domov jeho otec odmietol podpísať prehlásenie že je Slovák, za čo si vyslúžil väzenie a prácu v jáchymovských baniach. Sám František bol uväznený po pokuse prekročiť hranice a následne ho čakala neľudská drina v pomocných technických práporoch.

Jeho život bol plný ústrkov „zhora“, striedajúce sa režimy mu znemožnili poriadne vzdelanie, ale napriek tomu nezatrpkol a celý život bol užitočný ľuďom.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

23: Marta Györiová: Obaja rodičia prišli v koncentráku o svoje rodiny a deti, ona si prežila ich príbeh

Marta Györiová, za slobodna Grossmanová, je súčasťou 2. generácie preživších holokaust, ktorá prežívala a prežíva traumu svojich rodičov.

Niektorí preživší svoje skúsenosti svojim deťom hovoria, iní ich vytesnili. Pani Marta o osudoch svojich rodičov veľa nevie, lebo o nich mlčali a ona sa nepýtala. Jej príbeh je však silný a viacvrstvový.

Osud pani Marty je výnimočný – obaja jej rodičia prišli v koncentrákoch o svojich partnerov, deti a aj ďalšiu rodinu. Boli to veľmi zbožní Židia a holokaust ich o vieru neobral. Je to aj príbeh revolty proti ortodoxii a neskoršiemu uvedomeniu, že zachovávanie židovských tradícií je dôležité. Pani Marta svoje skúsenosti ako pedagogička využíva pri výchove mladej generácie aj keď si myslí, že antisemitizmus sa nedá vykoreniť.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

22: Lýdia Piovarcsyová: Jej rodine arizovali antikvariát Steiner, rodičov zavraždili v Auschwitzi, ona sama prežila len so šťastím

Lýdia Piovarcsyová sa narodila ako Steinerová. Jej rodina vlastnila vychýrený bratislavský antikvariát a dlho a úspešne ho viedla, až kým nedošlo k vzniku slovenského štátu. Na základe arizačných zákonov im antikvariát zobrali. Arizátorom sa stal slovenský spisovateľ Ľudo Ondrejov.

Lýdiini rodičia zahynuli v Auschwitzi, mamu roztrhali psy pred očami spoluväzňov, otca poslali do plynu. O ich tragickom osude sa dcéra dozvedela až po vojne.

Sama žila v starostlivosti vychovávateľky a starých rodičov. Musela sa skrývať, ale na základe udania ju spolu s celou skupinou odviezli do tábora v Seredi, odkiaľ ich mali deportovať ďalej. Bolo to v januári roku 1945 a Lýdia sa na jej veľké šťastie ocitla v prvom z transportov, ktorý už nesmeroval do Auschwitzu, ale končil svoju cestu v Terezíne. To jej zrejme, ako teenagerke, zachránilo život.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

21: Naďa Földváriová a jej príbeh lásky v časoch 20. storočia

Naďa Földváriová je muzikologička, kritička a manželka významného slovenského spisovateľa Kornela Földváriho.

Naďa prežila intenzívny život a zažila aj zlé veci, avšak nikdy nestratila nádej, ktorú si udržala aj vďaka hlbokej láske k manželovi, s ktorým sa počas tŕnistej cesty navzájom vždy dopĺňali a tiež aj vďaka svojej nezlomnej povahe.

Nadin život je vlastne príbehom drám modernej histórie, ktoré ľudia na našom území zažívali počas dvoch diktatúr a jej príbeh je mimoriadnou „love story“ slovenskej kultúry.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

20: Terézia Justína Tuková: Rehoľná sestra, ktorá si v komunistickom žalári odsedela 6 rokov pre vieru

Cirkev bola pre komunistov úhlavným nepriateľom a účty si s ňou najtvrdšie vyrovnávali v 50. rokoch, keď systematicky likvidovali rehole a rehoľných bratov a sestry často pod vymyslenými zámienkami zatvárali do väzenia.

Ženou, ktorá si toto všetko tvrdo odniesla a napriek tomu si zachovala pokoru, je sestra Justína Tuková. Pri jej nezlomnej viere v boha boli centrom jej vesmíru ľudia a jej zmyslom života pomoc tým, ktorí ju potrebujú. V čase vojny zažila dramatické veci, napríklad sovietske bombardovanie Prešova.

Cirkev bola pre komunistov úhlavným nepriateľom a účty si s ňou najtvrdšie vyrovnávali v 50. rokoch, keď systematicky likvidovali rehole a rehoľných bratov a sestry často pod vymyslenými zámienkami zatvárali do väzenia. Ženou, ktorá si toto všetko tvrdo odniesla a napriek tomu si zachovala pokoru, je sestra Justína Tuková. V 50. rokoch ju režim odsúdil na 10 rokov na vlastizradu len preto, že komunikovala s kňazom, ktorý emigroval do USA a snažil sa dostať do zahraničia aj ďalších kolegov. Z nich si odsedela šesť rokov

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

19: Branislav Tvarožek: V SNP ochraňoval generálov, režim sa mu „odvďačil“ jáchymovským lágrom

Rodine Branislava Tvarožka zobrali po prvej viedenskej arbitráži majetok a domov, on nemohol doštudovať lebo revoltoval proti režimu Slovenského štátu. Bol aktívnym účastníkom SNP, slúžil v oddieli, ktorý chránil generálov Goliana a Viesta, ale komunistický režim sa mu za to nepoďakoval – poslal ho do jáchymovského lágra.

Z mnohých kritických situácií, ktoré mu oba režimy pripravili, vyviazol v duchu známeho hesla „náhoda žičí pripraveným“, pretože jeho osud významne ovplyvnila výborná znalosť nemčiny a manuálna zručnosť – tá ho zachránila pred najhorším jáchymovským peklom.

Branislav Tvarožek by mal veľa dôvodov cítiť sa ako obeť, ale z jeho slov ide pokoj. Nemusí cítiť zášť voči nikomu lebo vie, že svoj život prežil správne. V roku 2015 dostal Cenu pamäti národa.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

18: Zuzana Mistríková sa po revolúcii vo svojich 23 rokoch stala političkou z pocitu zodpovednosti

Veľkou a dôležitou skupinou pamätníkov, ktorých príbehy zaznamenávame, sú ľudia novembra – tí, ktorí v roku 1989 vniesli do našej spoločnosti zásadné zmeny.

Jedna z najmladších spomedzi nich je Zuzana Mistríková, ktorá bola v čase revolúcie študentka – čerstvá tretiačka na Vysokej škole múzických umení. Tak, ako mnohí okolo nej, vstúpila do politiky len z pocitu povinnosti, že treba zmeniť veci. Po prvých voľbách v roku 1990 sa stala poslankyňou vo svojich 23 rokoch.

Keď sa v spoločnosti začala po nástupe mečiarizmu šíriť agresivita a nenávisť, z politiky odišla, aj keď sa naďalej podieľala na veciach verejných v kultúrnej sfére.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

17: Jana Natanová Marcus – Príbeh 2. generácie preživších holokaust a jej židovskej identity

Jana Marcus, rodená Natanová, sa narodila v roku 1948, tesne pred tým, ako komunisti prevzali moc. Jej rodičia sa zoznámili v koncentračnom tábore Terezín.
Jana síce hrôzy koncentráku nezažila, ale antisemitizmu si ako dieťa a mladá dáma zo židovskej rodiny užila dosť. To bol aj dôvod, prečo sa v roku 1968 rozhodla nežiť v Čechách a v roku 1996 sa s manželom a troma synmi presťahovali do Jeruzalema.
Janin otec bol tiež obeťou dvoch režimov: Ako Žida ho deportovali a rovnako, ako Žida, v 50. rokoch ho v rámci procesu s Rudolfom Slánskym zasiahli čistky, aj keď bol presvedčený a autentický komunista. Našťastie ho skoro rehabilitovali a stal sa riaditeľom vydavateľstva a členom olympijského výboru boxerov – známou pražskou osobnosťou.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

16: Šmuel Givoni – akčný hrdina seredského tábora, ktorému život zachránila voda

Šmuel Givoni sa narodil ako Tibor Salamon v roku 1923. Jeho život by bol dobrým námetom na vzrušujúci film.
Vyrastal v klasickej prešpuráckej rodine, jeho rodičia žili svojim podnikaním – mali salón na bielizeň a výbavu pre nevesty. Šmuel, vtedy Tibor, bol talentovaný plavec. O to všetko prišli so zavedením protižidovských zákonov a Šmuela navyše vyhodil ako Žida z gymnázia.

Už počas slovenského štátu plánovali útek do Palestíny (neskoršieho Izraela), preto sa Šmuel učil za vodoinštalatéra. Vymyslel to jeho otec – s tým, že voda je v Izraeli dôležitá a bude tam mať vždy čo robiť. Ani nevedel, že pravdepodobne synovi zachránil život.

Vďaka svojim inštalatérskym skúsenostiam (pracoval v pracovnom/koncentračnom tábore v Seredi) Šmuel prežil transporty do vyhladzovacích táborov a dokonca mal so svojimi kolegami dostatok voľnosti, aby mohli zorganizovať v rámci tábora odbojovú skupinu, sfalšovať si papiere a zohnať zbrane. Tie po vyhlásení SNP v rámci tábora našťastie neboli potrebné a Tibor-Šmuel mohol bojovať so svojimi priateľmi v SNP. Ale tým sa jeho príbeh zďaleka neskončil.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

15: Zuzana Petreje pomáhala partizánom spontánne a bez veľkých slov

Zuzana Petreje, rodená Uličná, rozpráva o svojej pomoci partizánom počas povstania ako keby hovorila o výletoch do prírody, taká samozrejmé boli jej aktivity, zachraňujúce životy.

Táto dáma plná života, ktorá mala v čase nášho rozhovoru 94 rokov, vždy vedela vycítiť čo je správne a robila to prirodzene a bez veľkých gest, aj keď pri tom v čase vojny riskovala život. Lebo keď ide o dobro, neexistujú alternatívy.

Obyvatelia Liptovská Kokava, kde vyrastala a trávila dievčenské roky, pomáhali partizánom všetci a bez výnimky. Pani Zuzana to vysvetľuje tým, že obec bola evanjelická a klérofašizmus v nej neexistoval.

Zdecimovaní partizáni po potlačení SNP vždy našli v obci a špeciálne u Uličných podporu a pomoc a nikto neuvažoval, že ho to môže stáť život.

Podcast nájdete tu

Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

14: Rudolf Dobiáš – básnik, ktorého komunisti pripravili o mladosť

Rudolf Dobiáš bol ako devätnásťročný čerstvý maturant v prvom semestri na vysokej škole zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a vlastizrady – s priateľmi z bývalého skautského oddielu vydávali protikomunistické letáky.

Odsúdili ho na osemnásť rokov väzenia, z ktorých si odsedel sedem rokov. V zlých časoch mu bola veľkou oporou viera a jeho spoluväzni. Po putovaní niekoľkými pracovnými tábormi začínal odznova – bez pomoci priateľov, bez vzdelania. To si však doplnil a vďaka svojej húževnatosti vedel vybudovať svoj život aj po takomto drastickom prerušení v mladom veku.

Podcast nájdete tu
Náš podcastový kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

13: Magdaléna Zádorová bola motorom rodiny, prežila aj so sestrami Auschwitz a ďalšie lágre.

Magdaléna Zádorová, rodená Sternová (1919) sa narodila v Košiciach. Otec podnikal, mal neveľkú firmu na spracovanie rýb. Po tom, ako Košice pripadli Maďarsku, Sternovci prišli o podnik a rodina, aby prežila, musela popredať cenné veci.
V marci 1940 sa Magdaléna vydala. Jej manžela, ktorý pochádzal z Užhorodu, po roku odviedli a pracoval ako robotník pri vojsku v Sovietskom zväze. Videli sa až po vojne. Z Košíc celá rodina odišla transportom v máji 1944 do koncentračného tábora v Osvienčime. Odtiaľ Magdu a jej dve sestry presunuli do Gleiwitzu a neskôr do Ravensbrücku, kde sa stretli aj s ďalšou sestrou Editou. Tam ich zastihlo oslobodenie a do Košíc sa vrátili v júni 1945.
Krátko, 6 dní, pred koncom vojny zahynuli jej otec a brat. V Košiciach sa Magda stretla s manželom. V súčasnosti, aj keď už má 101 rokov, teší sa dobrému zdraviu. V čase, keď vznikal rozhovor, mala takmer 98 rokov a ešte aktívne učila nemčinu a angličtinu.

Foto Invisible Mag

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

12 – Anton Tomík bol ako 19-ročný komunistami odsúdený na 15 rokov doslova za nič.

Anton Tomík bol ako 19-ročný komunistami odsúdený na 15 rokov doslova za nič.
Anton Tomík naplno pocítil brutalitu komunistickej moci v úplne najhoršej forme. Jeho rodičom pri znárodňovaní zobrali sady a hospodárstvo, z čoho otec ochorel tak, že zostal odkázaný na vozíček.
Keď bol Anton v roku 1951 na výlete s kamarátmi, chytili ich a vykonštruovane obvinili – označili za protištátnu skupinu. Anton bol odsúdený na 15 rokov väzenia a tresty dostali aj jeho spoločníci. Doslova za nič. Dokonca ani protištátne reči neviedli. Počas vyšetrovania ho mučili, hlavne psychicky.

Na výkon trestu nastúpil do Ilavy, ale bol prevezený do vražedných jáchymovských uránových baní. V roku 1955 aj s niekoľkými spoluväzňami utiekol, ale chytili ho a vo väzení zostal až do roku 1960. Jeho príbeh sme zaznamenali v roku 2016. V tom istom roku dostal Cenu pamäti národa. Anton Tomík Tomík nás opustil v novembri minulého roka.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●

11 – Klára Chlamtáčová: Neustále na úteku, porodila v Terezíne, manžel svoju dcéru nikdy nevidel

Klára Chlamtáčová bola dcéra úspešného a obľúbeného podnikateľa v Zlatých Moravciach, ktorý zamestnával veľa miestnych ľudí. Jej rodičia boli talentovaní a ona to po nich zdedila. Prežila krásne detstvo. Po vzniku Slovenského štátu a protižidovských zákonoch, sa začala situácia meniť a postupne prichádzala o všetky práva. Jej budúci manžel kvôli nej neodišiel so svojimi rodičmi do Palestíny, budúceho Izraela.

Keď situácia začala byť neúnosná a bolo iba otázkou času, kedy ich aj s manželom odvezú do tábora smrti, utiekli do Maďarska, ale to je stále len začiatok príbehu. Bola väznená vo viacerých pracovných táboroch na Slovensku aj v Maďarsku. Koncom roku 1944 ju transportovali do Terezína, kde porodila zdravé dievčatko a so šťastím aj s dcérkou prežili. Jej muž, ktorého deportovali do Bergen Belsenu, však zahynul na pochode smrti, čo sa dozvedela až po vojne. Neskôr sa znovu vydala a v roku 1964 emigrovala do Izraela, kde vznikla táto nahrávka. Pani Klára mala v tom čase 98 rokov.

Podcast nájdete tu a tu je náš kanál na Spotify.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

10 – Marta Ličková: spoluautorka prvého prekladu Solženicinovej Rakoviny, manželka partizána, umlčaná normalizáciou

Prekladateľka Marta Ličková bola manželka novinára Pavla Lička. Zo Sovietskeho zväzu sa im podarilo prepašovať rukopis fragmentu románu Rakovina od Alexandra Solženicyna a vydať v novinách Pravda na Slovensku (boli 60. roky, tak sa už takéto veci mohli). Dozvedel sa to britský lord Nicholas Bettel, prekladateľ z ruštiny, a na základe jeho anglického prekladu dostal Solženicyn Nobelovu cenu. Paradoxne, sám spisovateľ z anglického prekladu nadšený nebol, keďže ho neschválil, a vytýkal Ličkovcom, že ho posunuli ďalej.

Ličkovci boli od ranej mladosti presvedčení komunisti, alebo, ako hovorí pani Marta, skôr utopickí socialisti, lebo po vojne a ľudáckom štáte to bola jediná protifašistická alternatíva. Ilúzie o komunistickom režime im padli už v 50. rokoch. V septembri 1968 vrátili stranícku knižku, aby vyjadrili nesúhlas s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a politikou KSČ. Dôsledky boli tvrdé pre oboch.

Vypočujte si príbeh intelektuálov, ktorí podľahli ilúzii a za prebudenie draho zaplatili.

Podcast nájdete tu a tu je náš kanál na Spotify

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

09 – Peter Tatár

Všetko nasvedčovalo tomu, že Peter Tatár bude po celý život lekárom. Túto profesiu si vybral a videl v nej naplnenie života.

Koncom 80. rokov sa však stal súčasťou legendárnej organizácie ZO6 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorú založil Mikuláš „Maňo“ Huba. Bol spolutvorcom štúdie Bratislava nahlas, ktorá bola jedným z lakmusových papierikov Nežnej revolúcie.

Spoluzakladal VPN, bol pri všetkých dôležitých veciach, ktoré po revolúcii vytvárali našu neskoršiu identitu. Nebál sa ani zodpovednosti vstúpiť do politiky, aby sa myšlienky námestí dostali do praxe, aj keď z toho nebol nadšený. Uvedomoval si však, že niekto to urobiť musel.

Tatár zažil vzostup a volebný pád VPN, ktorý súvisel s nástupom mečiarizmu a všetky súvisiace dramatické momenty.

Bol poslancom Národnej rady, neskôr komunálnym poslancom. Po tom, čo usúdil, že jeho misia skončila, sa vrátil k medicíne. Nebolo to ľahké, lebo musel začínať de facto od začiatku. Dnes je vyhľadávaný všeobecný lekár.

Podcast nájdete tu.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

08 – Dalma Špitzerová

Dňa 21. januára zomrela vo veku 96 rokov Dalma Špitzerová – herečka, partizánka, žena, ktorá nikdy nestratila hrdosť, optimizmus a humor. Dalma bola dámou za každých okolností a ničoho sa nebála.

Prežila veci, ktoré si nevieme predstaviť. Pred deportáciou do vyhladzovacieho tábora ju zachránil azyl v Budapešti, napokon sa ocitla v internačnom tábore v Užhorode. Jej staršie sestry odtiaľ odviezli do Osvienčimu a Dalma sa ocitla v  zbernom tábore v Novákoch, kde začala so svojimi spoluväzňami, tvárou v tvár smrti, hrať divadlo, čo predurčilo jej životPo vypuknutí SNP pracovala v tlačovom oddelení – vydávali noviny pre vojakov. Keď padla Banská Bystrica, ukrývala sa v horách.

„Prežila holokaust aj komunistov. Jej optimizmus, šarm a vôľa žiť boli nákazlivejšie ako vírus. Mala neuveriteľnú moc okolo seba šíriť radosť a dobro,“ povedal o nej vnuk Michael Szatmary. Sme hrdí, že sme mohli zaznamenať jej príbeh a spracovať ho vo forme podcastu.

Tu ho nájdete na Aktualitách a tu je náš spotify kanál.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

07 – Vladimír Strmeň

Šestnásťročný mladý hudobník Vladimír Strmeň vymenil trúbku za pušku a šiel bojovať do SNP. „Ráno sme nevedeli, či dožijeme večera, a večer sme nevedeli, či dožijeme rána,“ spomína na toto obdobie. Zažil neuveriteľné veci, situáciu, keď Nemci upaľovali plameňometmi jeho druhov, a ani vo vojenskej nemocnici sa pri liečení z úrazu nemohol cítiť bezpečne, pretože zrazu sa ukázalo, že jeho spolupacient chce v pomätení zmyslov vyhodiť do vzduchu seba aj všetko naokolo ukradnutým granátom. O takéto situácie nebola vo Vladimírovom živote núdza.

Vladimír Strmeň sa po vojne vrátil k hudbe a popri zamestnaní ju robil na špičkovej profesionálnej úrovni. Na harmonike chodí hrávať seniorom, ktorí sú často o dosť mladší ako on, do domovov sociálnych služieb. Vôľa žiť ho neopúšťa aj keď prežil všetkých svojich blízkych. Vypočujte si jeho príbeh.

Tu ho nájdete na Aktualitách, tu na Spotify a tu je náš spotify kanál.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

06 – Juraj Flamik

Predstavujeme vám príbeh Juraja Flamika. Od ochranárskych aktivít sa plynulo dostal k vedeniu Verejnosti proti násiliu a stal sa jednou z jej osobností. Ako člen Stromu života v 80. rokoch pomáhal pri záchrane prírodného i kultúrneho dedičstva po celom Slovensku. Podľa jeho vlastných slov ochranári nepatrili priamo k disentu, takže neboli až tak „na očiach“ a mohli veľa spraviť. Na základe ochranárskych aktivít v Slovenskomzväze ochrancov prírody a krajiny, kde založil Základnú organizáciu č. 13 (ZO13 SZOPK), sa v roku 1987 zrodil dokument Bratislava/nahlas, v ktorom meno Juraja Flamika nechýbalo.

Bratislava nahlas je považovaná za začiatok demokratických zmien v našej spoločnosti, aj keď menej známe je, že po jej vydaní sa nič nedialo a k priamemu konfliktu s režimom nedošlo. To sa stalo až neskôr, na jar 1988, po jeho zverejnení na stanici Hlas Ameriky. Flamik v roku 1989 žil a pracoval v Prahe, krátko po vypuknutí Nežnej revolúcie sa stal šéfom Koordinačného centra VPN v Bratislave.

Tu je podcast na Aktualitách, tu ho nájdete na Spotify, na Apple a tu je náš spotify kanál.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

05 – Juraj Naftali Fürst

Juraj Naftali Fürst prežil seredský koncentračný tábor, Osvienčim, Buchenwald aj pochod smrti.

Jurko Fürst mal len jedenásť rokov, keď vstúpil do pekla. „V celom mojom rozprávaní budem neraz hovoriť, čo je strach alebo zima či hlad,“ hovorí v podcaste Príbehy 20. storočia. „Všetko, čo sme zažili, sa nedá vyjadriť slovami. Neexistujú slová, filmy alebo knihy, ktoré môžu vyjadriť hlad, zimu, plač a strach, ktoré som zažil. Nikto, kto tam nebol, to nemôže pochopiť. Nič, čo zažil, sa tomu nemôže podobať.“

Jeho príbeh je nesmierne silný a veľmi nástojčivo pripomína, že časy holokaustu nie sú tak dávno a nemusia byť len minulosťou. A, áno. Na slávnej fotografii z oslobodenia Buchenwaldu je to on.

Tu je podcast na Aktualitách, tu ho nájdete na Spotify a tu je náš spotify kanál.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

04 – Mária Matejčíková

Mária Matejčíková poskytla pomoc katolíckemu kňazovi, uväznenému za pokus o ilegálne prekročenie hraníc, ktorý utiekol z väzenskej nemocnice.

Keďže útek nebol úspešný, mesiac po tom, čo mužovi pomohla, ju zadržala Štátna bezpečnosť. Matejčíková bola odsúdená na päť rokov väzenia.

V príbehu vystupuje aj jej matka, ktorá dostala 12 rokov za pomoc tomuto istému kňazovi ešte pred jeho zaistením.

To mala Mária 19 rokov. Vypočujte si dokument o komunistickom terore, ktorý postihoval nevinných ľudí za pomoc iným nevinným ľuďom, ktorí len chceli ísť za hranice.

Tu je jej príbeh.

Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

●●●

03 – Edita Grosmanová

25. marca sme si pripomenuli mimoriadne smutné výročie. Pred 78 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz. V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty.

Edita Grosmanová je jednou z troch žijúcich Sloveniek z prvých transportov. Manželka scenáristu oscarového filmu Obchod na korze Ladislava Grosmana zažila strašné veci, ktoré sú pre nás úplne nepredstaviteľné. Prežívala krásne detstvo, a zrazu, z ničoho nič, prišlo peklo. Dnes o tom hovorí pokojným hlasom a mrzí ju jedine to, že v spoločnosti sa zasa zdvíha násilie a extrémizmus.

Vypočujte si jej príbeh.

●●●

02 – Pavel Eli Vago

Pavel Eli Vago vyrastal na severe Slovenska. Už ako dieťa videl, že jeho učitelia sú antisemiti. Chceli ho zobrať od rodičov a samého poslať do Palestíny. Obmedzili im vychádzanie z domu – a zakázali im chodiť do školy.

Transporty Židov do koncentračného tábora rozdelili jeho rodinu – deti zostali bez rodičov a museli sa skrývať pred gardistami. Ako sa to skončilo?

●●●

01 – Marta Szillárdová

Pani Marta Szillárdová z Levíc si pamätá vojnu aj holokaust – najprv ju strčili do ghetta a potom do koncentračného tábora v Osvienčime. Ako to prežila?

Zdieľať

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú zaznamenať životné osudy pamätníkov 20. storočia a rozprávať ich ďalej.