Podcasty Príbehy 20. storočia pripravujeme v spolupráci s Aktualitami.sk. Náš kanál na Spotify nájdete tu.
81. Eva Tokodi Adamík: Jej mama pomohla s emigráciou rodine, bola za to väznená
●●●
80. Samuel Vízner: Boli sme dvaja bratia a mali sme vojnovú sestričku
Pán Samuel Vízner bol počas vojny ešte malé dieťa a veľa si nepamätal. Matne si však spomínal, aj s pomocou rodinných fotografií, na „vojnovú sestričku“, ktorá s nimi žila. V roku 1999 – to už bol na penzii – našiel list z Izraela, vďaka ktorému trpezlivo a priam investigatívne zrekonštruoval nádherný príbeh. Jeho rodina, doslova riskujúc život, zachránili malé židovské dievčatko, ktorého rodičov sotva poznali. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
79. Marie Sidorová: Nepotrebovala som žiadnu hodnosť, mala som zdravotnícku uniformu
Keby si niekto príbeh Marie Sidorovej vymyslel, asi by ste ho označili za nepravdepodobný. Ale ona ho naozaj zažila. Vyrastala na Ukrajine, ako mladé dievča sa priatelila s prezidentom Masarykom, v čase vojny a povstania zachránila životy takmer 40 detí a ešte stihla robiť pre partizánov a sovietskych vojakov popri práci zdravotníčky aj v spravodajských službách.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
78. Michal Čonka: Prežívali pri ohni pred spáleným domom, pol roka nevideli chlieb
Michal Čonka prežil rané detstvo v období druhej svetovej vojny. Vo svojom rodnom kraji vo východoslovenskej dedine Piskorovce neďaleko mesta Stropkov zažil strach o život, utrpenie, zimu a hlad. V januári 1945 spali vonku okolo ohňa, pretože ich chalupa bola vypálená. Po vojne sa rodina presťahovala do Čiech za prácou. Až tu sa Michal naučil čítať. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v ostravských hutách, neskôr ako vodič autobusu či lodník. V roku 1980 emigroval do Nemecka a dvadsať rokov strávil vo Frankfurte nad Mohanom. Michal Čonka je hrdý Róm a nikdy sa za to nehanbil.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
77. Vlado Zboroň: Bola sila, že sme sa stretli práve my, bez hereckých škôl
V kultúre 90. rokov nebolo veľa takých ikon, ako divadlo Stoka. Jeho zakladajúcim členom je Vlado Zboroň, talentovaný herec, takže zaujímavým príbehom. Vlado sa narodil na Orave, kde v kultúre a politike ľudia absolútne nevenovali pozornosť a stali sa hybnou silou jednej z najvýznamnejších alternatívnych scén na Slovensku.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
76. Lea Schreiber: nikdy nehovorili o tom, čo sa nám stalo cez vojnu
Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími.
V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
75. Milan Krajčovič, jáchymovský väzeň: Tú cestu som si vybral sám
V roku 1948 sa prvýkrát pokúsil o emigráciu. Uväznili ho na dva roky, ale z väzenia ušiel a tentoraz sa mu útek podaril. Prijal ponuku americkej armády, pôsobiacej v Nemecku niekoľkokrát vycestovať a aktualizovať dokumenty v tajných schránkach, za čo mu sľúbili azyl. Konfident, ktorý sa infiltroval k emigrantom, však zariadil, že ich skupinu chytili. Milan Krajčovič strávil trinásť rokov v najťažších pracovných táboroch – len preto, že chcel žiť slobodne.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
74. Konštantín Nürnberg: Nenávisť voči Židom pokračovala, aj keď sa vrátili z koncentrákov
Konštantín Nürnberg, ktorý prijal hebrejské meno Yeshayahu Nir, sa narodil sa v Žiline a aj keď sa počas druhej svetovej vojny vďaka známostiam darilo židovskej rodine dlho vyhnúť deportácii, v roku 1944 ich všetkých odvliekli do koncentráku Aushwitz-Birkenau. Už iba s otcom sa dočkali oslobodenia americkou armádou v tábore v Buchenwalde. Dva roky po skončení vojny odišiel do vtedajšej Palestíny, kde zakladal prvý slovenský kibuc na území Izraela. Príbeh v roku 2017 zaznamenal Filip Pavčík a spracoval Richard Dubný. V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
73. Júliu Ševčíkovú komunisti vďaka viere vykorenili z rodnej krajiny
Dvaja jej súrodenci emigrovali a ona si to odniesla – nemohla študovať vytúženú medicínu a ostala zdravotnou sestrou. Zvykla si a bola šťastná. Ďalší čierny bod na jej kádrovom posudku bola jej viera v boha, ktorú vôbec neskrývala a ŠtB na ňu a jej rodinu poriadalo priamo hony. Tak, že museli opustiť čerstvo postavený dom a emigrovať so štyrmi deťmi.
Júlii v Amerike chýbalo Slovensko a keď sa po smrti manžela v mladom veku vrátila, nosila zasa v srdci Ameriku.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
72. Ladislav Kmetík: Keď som videl, čo sa deje, nemohol som sa len prizerať
Ladislav Kmetík bol človek, ktorý celý život žil v súlade so svojim presvedčením. V rámci kolektivizácie 50. rokov jeho rodinu vyhlásili za kulakov, čím sa dostala do existenčnej krízy. V období invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa naplno zapojil do letákových protestných akcií a formovania tajnej odbojovej činnosti, čo mu zničilo kariéru. Po nástupe normalizácie bol zatknutý za letákovú kampaň. Napriek tomu, a tiež vďaka svojej viere a skvelé, žil pokojný a vyrovnaný život.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
71. Paulína Dubeňová: Každý pomáhal ako vedel. Ja som vedela piecť chlieb, tak som piekla
Počas Slovenského národného povstania Každý partizánom pomáhal ako vedel. Paulína Dubeňová vedela piecť chlieb, tak ho piekla. Za svoj život upiekla tisícky chlebov a zasadila asi toľko stromov.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
70. Leo Žalio bol francúzskym partizánom
Leo Žalio sa narodil v roku 1923 v mestečku Vianne v juhozápadnom Francúzsku. V 20. rokoch bola v Čechách veľká nezamestnanosť, čo donútilo Žaliových rodičov, pôvodom z Južnej Moravy, odísť v roku 1921 za prácou do Francúzska do mesta Vianne, kde sa vtedy zakladala skláreň. Jej riaditeľ, pôvodom Čiech, urobil vo svojej bývalej vlasti nábor. Leo teda prežíval detstvo vo Francúzsku. A práve tu sa pridal k partizánskemu odboju.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
69. Anna Bergerová: Moja puberta – to bola nenávisť k nacistom
Keď počas 2. svetovej vojny obsadili nemeckí vojaci dom, v ktorom žila Anna Bergerová, spolu s matkou a sestrou utiekli a pridali sa k partizánskemu oddielu Čapajev. Tu pôsobila Anna ako ošetrovateľka, obe sestry pracovali aj ako spojky, tajne prenášali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojili viacerí členovia ich rodiny.
Spolu s partizánmi prežili 3 ženy aj pretrhnutie nemeckého frontu a spojenie s Červenou armádou pri Kalinove, prvej oslobodenej dedine. Ako ošetrovateľka pomáhala mladučká Anna nielen partizánom, ale aj raneným vojakom vracajúcim sa z frontu a väzňom prepusteným z koncentračných táborov.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
68. Alexander Bachnár: Deportovať sa nedáme, budeme sa brániť
Príbeh Alexandra Bachnára by sme dnes mohli označiť ako akčný: Pochádzal z veľmi chudobnej topoľčianskej židovskej rodiny, podarilo sa mu prežiť transport, v koncentračnom a pracovnom tábore v Novákoch sa zúčastnil ozbrojeného odboja, po vypukutí SNP so svojimi spolubojovníkmi prevzali moc a išli bojovať do povstania – tu viedol židovskú partizánsku skupinu, zloženú zo svojich spoluväzňov. A to je ešte stále len časť príbehu.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
67. Štefan Horský: V auguste 1968 sme si plnili základnú povinnosť – informovať
Rozhlas Štefana Horského sprevádzal vo všetkých dôležitých momentoch života. Už ako dieťa sedel počas druhej svetovej vojny s celou rodinou pri rádiu a počúval Londýn, Moskvu, Bratislavu alebo Viedeň, ktorú bolo v Devínskom Jazere pri hraniciach s Rakúskom počuť najlepšie. Vtedy ešte netušil, že ako šéfredaktorovi spravodajstva v Československom rozhlase mu práve živé vysielanie v roku 1968 zmení život natoľko, že sa už k mikrofónu ako reportér nedostane. Napriek tomu jeho láska k rozhlasu vydržala a prežil v ňom viac ako tri dekády života.
Náš podcastový kanál na Spotify
Za finančnú podporu tejto časti podcastu ďakujeme Férovej nadácii O2.
●●●
66. Tereza Wiesnerová: Zmysel pre humor je moje šťastie
Tereza Wiesnerová spolu so sestrou ako jedna z mála spomedzi topoľčianskych židov prežila holokaust. Dodnes má na ruke vytetované číslo z Osvienčimu, hoci viacerí židia si ho dávajú odstrániť. ,Môj dermatológ povedal, že je to hrdosť,´ hovorí plynule po slovensky bez prízvuku žena, ktorá už šesťdesiatšesť rokov žije mimo Slovenska. V roku 1949 sa totiž s príchodom komunizmu a kvôli stále prítomnému antisemitizmu s manželom rozhodli zo Slovenska odísť. Rozpráva s úsmevom, no dodáva, že vnútri to má úplne inak.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
65. Katarína Lokšová-Ráczová: Olympijské hry v Mníchove v roku 1972 zmenili svet
Pani Katarína Lokšová-Ráczová sa narodila do zmiešanej maďarsko-židovskej rodiny. Jej otec, Oliver Rácz, vyznamenaný titulom Spravodlivý medzi národmi, zachránil počas 2. svetovej vojny pred deportáciou do koncentračného tábora niekoľko ľudí, medzi ktorými bola aj Katarínina matka. Rodičia podporovali svoju dcéru v športe a Kataríne učaroval šerm, ktorému sa zasvätila celý svoj život.
Mimoriadne úspechy dosiahla ako niekoľkonásobná majsterka Československa, ktoré reprezentovala na mnohých medzinárodných súťažiach, ale aj na 3 olympiádach. Po ukončení vrcholovej kariéry sa venovala výchove mladých šermiarskych talentov, ďalej aktívne pracovala v olympijskom hnutí a stala sa zakladateľkou slovenského Klubu fair play a národnou ambasádorkou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
64. Eva Karvašová: Vždy môžeš povedať nie. Aj eštebákovi
Eva Karvašová sa narodila v roku 1932 v Piešťanoch v rodine lekárnika. Prenasledovaný bol jej otec a tiež prvý aj druhý manžel. Otec sa angažoval v protifašistickom odboji, zatiaľ čo dievčina partizánom napájala kone.
Jej prvého manžela poslali komunisti do väzenia za poburovanie a druhý bol perzekvovaný ako nepriateľská osoba. Eva Karvašová si teda na pokojný život nikdy nezvykla. Keď jej však ŠtB ponúkala „lepší život” výmenou za spoluprácu, rázne odmietla. Druhým manželom Evy Karvašovej bol známy dramatik Peter Karvaš, ktorý mal po odmietnutí sovietskej invázie v roku 1968 zákaz písať a vyučovať.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
63. Magdaléna Vášáryová: Chcem žiť v režime, kde ľudia nemusia byť hrdinami
Už v detstve si užila, čo to znamená „pozornosť“ ŠtB. Známa herečka a diplomatka Magdaléna Vášaryová je vyštudovaná sociologička a na hereckú dráhu ju nasmerovalo to, že jej komunisti zakázali akademickú kariéru.
Po tom, čo sa rozlúčila s herectvom, zažila priam thrillerové príbehy ako prvá porevolučná veľvyslankyňa Československa v Rakúsku. Samozrejme, zažila aj konflikty s Vladimírom Mečiarom.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
62. Juraj Stern: To, čo urobili naši záchrancovia, si nedokážem vysvetliť
Profesor Juraj Stern prežil holokaust, komunizmus, politický tlak zo strany ŠtB a v 90. rokoch sa neváhal postaviť ani Vladimírovi Mečiarovi a jeho politike, ktorá zo Slovenska spravila „čiernu dieru Európy“, ako nás v tom čase nazvala bývalá americká šéfka diplomacie Madelaine Albrightová.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
61. Marianna Krajčírová: Legendárna gymnastka, ktorá nosila medaily z vrcholných súťaží
Marianna Némethová, rodená Krajčírová, je nositeľkou mnohých vzácnych titulov a právom jej patrí oslovenie športová legenda, gymnastka Slovenska 20. storočia či majsterka Československa.
Pani Marianna, ktorá svoj život zasvätila gymnastike, je tiež živým dôkazom toho, že keď sa túžba, cieľavedomosť a vytrvalosť stretnú s tvrdou prácou, aj zdanlivo nemožné veci sa stávajú realitou.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
60. Magda Stančíková: Počas vojny sa tri roky ukrývali, neskôr im život ničili komunisti
Magda Stančíková patrí medzi ľudí, ktorí mali za druhej svetovej vojny zomrieť kvôli ich židovskému pôvodu.
V perzekúciach potom pokračoval komunistický režim, ktorý jej bezdôvodne zobral milovaného manžela na celé tri roky a zničil mu zdravie.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
59. Ivan Kamenec: Nenarodil som sa do dobrej doby. Rodiny boli prenasledované aj za svoj pôvod
Bol rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a on ako dieťa so židovským pôvodom, sa dostal do veľmi zložitej situácie, na konci ktorej si musel aj s rodičmi doslova zachraňovať holý život sedemmesačným pobytom v bunkri v lese. Ivan Kamenec je prvý historik, ktorý sa u nás začal venovať téme holokaustu.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
58. Rodičia Emílie Sasinovej ukrývali Židov, aj keď ich to mohlo stáť život
„V byte sme počas vojny žili desiati. Z toho štyria boli ukrývaní Židia,“ spomína Emília Sasinová na život počas vojny. Jej rodina sa musela presťahovať po tom, ako časť slovenského územia pripadla Maďarsku. Väčšinu života prežila v Nitre, kde spoločne s rodičmi ukrývali v dome celkovo šiestich Židov. Štyroch nich odviedli do koncentračného tábora, vrátil sa jediný. Emília bola po revolúcii v roku 1989 v Izraeli, kde sa jej dostalo uznania za pomoc Židom.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
57. Sláva Melečková: Komunisti jej zobrali lásku, manželstvo aj domov
Stanislava Melečková, ktorej celý život hovorili Sláva, a československý hádzanársky reprezentant Igor Bielik boli krásny zaľúbený pár. Po roku 1968 emigrovali, v Austrálii sa zobrali a presťahovali sa do Izraela. Sláva cítila potrebu vrátiť sa do Československa navštíviť svojich rodičov, lebo si myslela, že to zmení ich odmietavý vzťah k jej manželovi. Komunistický režim vo fáze začínajúcej normalizácie však zabránil návratu za manželom. Veľká láska bola zničená. Aj takéto komorné príbehy hovoria o obrovskej neľudskosti režimu, ktorému nebolo nič sväté.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
56. Ján Zavarský: svetový scénograf, ktorého zamkli za železnou oponou
Ján Zavarský patrí medzi najvýznamnejších slovenských scénografov. Neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola revolta proti režimu, následkom ktorej mu zobrali pas na 6 rokov a nemohol ísť ani do susedného socialistického Maďarska. Mimoriadne významná je jeho spolupráca s kultovým Divadlom na provázku.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
55. Štefan Ružovič – slobodný človek v krajine ostnatých drôtov
Štefan Ružovič pocítil nenávisť k tyranskému komunistickému režimu veľmi skoro. Kým si jeho spolužiaci užívali bezstarostnú mladosť, on spolu s kamarátmi založil diverznú skupinu, ktorá sa zaoberala aj prevádzaním ľudí cez pohraničné pásmo v Devínskej novej vsi, ktoré dôverne poznali.
Je to veľmi akčný príbeh, ktorý bohužiaľ skončil tak, ako to bolo v tých časoch bežné, ba Ružovič s kolegami mal ešte šťastie, že prevádzanie ľudí do trestov nezarátali, lebo o ňom nevedeli.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
54. Anna Šestáková: Vážte si slobodu, nehazardujte s ňou
Anna Šestáková prežila druhú svetovú vojnu viac-menej bez ujmy, ale jej manžel sa dostal do hľadáčika ŠtB, úplne bezdôvodne ho uväznili, odsúdili na doživotie a ju samu vysťahovali v rámci takzvanej Akcie B. Až po šiestich rokoch odlúčenia manžela prepustili a v roku 1957 sa mohli pozvoľna vrátiť do normálneho života.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
53. Jela Špitková: Vášeň v husliach
Husľová virtuózka Jela Špitková patrí medzi najvýznamnejšie slovenské hudobníčky. Jej kariéra je oslnivá, ale ani jej rodina sa nevyhla ústrkom komunistického režimu.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
52. Otto Šimko: Antisemitizmus začal presadením v škole
V zbernom stredisku v Žiline čakal s rodinou na transport do tábora smrti, ale vďaka šťastiu a falošným papierom sa zachránili. Okamžite po vypuknutí SNP sa pridal k partizánom. Pri akcii ho chytili gardisti a opäť hrozila deportácia, ale Otto ušiel z nemocnice. Po oslobodení vytriezvel z komunistických ideálov a užil si socialistický antisemitizmus.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
51. Karol Natan Steiner: Pozerali sme, či bude tiecť voda, alebo sa spustí plyn
Karol Natan Steiner sa narodil do bratislavskej rodiny lekára. To ich aj zachránilo pred prvou vlnou deportácií, pretože ľudia v strategických zamestnaniach a ich rodiny mali výnimky. Napriek tomu prežil ako chlapec v tábore Bergen-Belsen peklo, aké si vôbec nevieme predstaviť. Tiež prišiel o veľkú časť rodiny.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
50. Ivan Bergida: Rodičom som vďačný, že hrôzy holokaustu a strata najbližších neboli dominujúcou témou v rodine
Osudy jeho rodiny, z ktorej mnohí zomreli, a tiež a povojnový antisemitizmus ho doviedli k emigrácii do Nemecka. Ako vývojár v IBM zažil technologicky fascinujúce obdobie zrodu mikroprocesorov. V čase nahrávania rozhovoru v roku 2021 žil v Mníchove.
V podcaste bola použitá hudba skupiny Mojše Band.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
49: Ján Prokop: Ty môžeš na súde povedať, čo chceš, oni ťa tak odsúdia, ako my napíšeme
Kvôli účasti na vysokoškolskej akcii ho zatkli a vyšetrovali. Bol 9 rokov väznený v Leopoldove a neskôr v Jáchymove. Po dlhých rokoch čakania sa oženil so svojou snúbenicou, s ktorou mali dvoch synov. Popri práci sa tajne venoval akustike a ozvučil štyridsaťjeden kostolov na Slovensku.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
48. Alžbeta Ošvátová ako dieťa prežila peklo v Čičmanoch
Vďaka ťažkej dostupnosti sa obec stala základňou partizánov. 6. apríla vtrhlo do Čičman 300 Nemcov a podpálili horný koniec drevenej dediny a 65 mužov odvliekli do koncentračného tábora.
Alžbeta s mamou, sestrou, krstnou mamou a jej rodinou a ďalšími dedinčanmi ušli z dediny. Tri týždne sa skrývali v horách, v pivniciach a v bunkroch.
V dedine zhorelo asi 100 domov a hospodárskych budov a 500 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Tragédia ovplyvnila aj veľa nasledujúcich Betkiných rokov.
47. Viera Šagátová: Nikto z nás netušil, kedy Nemci opäť prídu, v strachu sme zaspávali, v strachu sme vstávali
Jej otec Michal Masaryk bol v období SNP veliteľom partizánskej brigády a rodina ukrývala aj sovietskych partizánov. Viera bola svedkom represálií nemeckých vojakov a spolu s matkou a malou sestrou prežili aj vypálenie Miezgoviec 29. októbra 1944. Z ich chalupy ostali len spálené trosky.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
46. Mikuláš Bröder: Aj medzi partizánmi bolo veľa antisemitizmu
Prežil koncentračný tábor v Novákoch aj v čase, keď z neho odvážali ľudí do táborov smrti. Po vypuknutí SNP sa ako 16-ročný pridal k partizánom a prezieravo utajil, že je Žid, pretože aj medzi partizánmi bol silný antisemitzmus. Po vojne zažil pogrom v Topoľčanoch. Rodičia a mladší brat holokaust neprežili a tak sa Mikuláš rozhodol emigrovať do Izraela. Život v kibuci však s manželkou zle znášali a vrátili sa do Československa – do Prahy, kde sa samozrejme ocitli v hľadáčiku tajnej polície. Našťastie už neprišlo k žiadnym dramatickým zvratom.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
45. Eduard Marek: Povinnosťou skauta bolo pomáhať. Počas vojny bolo treba pomáhať Židom
44. Darina Kárová: spolupracovala s Bednárikom, aktivizovala sa v ’89-tom, založila najväčší medzinárodný festival
Zakladateľka a riaditeľka festivalu Divadelná Nitra veľmi dobre rozumie miestu kultúry a umenia v civilizovanej spoločnosti. Aj preto založila fórum Zachráňme kultúru.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
43. Karol Sidon: Príbeh literáta a scenáristu, ktorý sa stal pražským a zemským rabínom
Karol Sidon vyrastal na Pankráci. Nacisti popravili jeho otca a sám neskôr zažil ústrky komunistov. Sidon si svoje židovstvo uvedomil po okupácii v 1968. Po dôkladnom štúdiu v roku 1978 konvertoval. Pražským rabínom sa stal v roku 1992.
Vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na pražskej DAMU, komunisti mu však v čase normalizácie zakázali publikovať. Do sveta literatúry sa vrátil v roku 2014, keď vydal románovú tetralógiu Kde líšky dávajú dobrú noc (publikoval ju pod literárnym pseudonymom Chajim Cigan).
V podcaste nájdete aj hudobné ukážky unikátnej slovenskej skupiny Mojše Band.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
42. Milan Dobeš: Vo svete slávny, doma obeť socialistického realizmu
Stopa, akú výtvarník Milan Dobeš zanecháva v československom výtvarnom umení bola taká výrazná, že ju zbadali doslova na celom svete a zaradil sa medzi najvýznamnejších žijúcich svetových umelcov 60. rokov. Neskôr jeho význam neznížilo ani zatmenie normalizácie.
Zručný kresliar z malého moravského mestečka mal zlý kádrový profil a len vďaka šťastiu vyštudoval bratislavskú vysokú školu výtvarných umení. V klietke železnej opony a v izolácii od aktuálnych umeleckých smerov sa dopracoval k jedinečnému umeleckému abstraktnému vyjadreniu, porovnateľnému s čímkoľvek, čo menilo históriu svetového umenia.
Na svoje mobilné objekty používal optické komponenty, motorčeky, ukradnuté komunistom, bol vraj prvým bratislavským bezdomovcom, bol trikrát vyhodený a trikrát prijatý do zväzu výtvarných umelcov a napriek tomu, že doba bola zlá, vedel sa celý život kráľovsky zabávať – a možno aj v tejto ľahkosti a hravosti sa skrýva jeden z dôvodov jeho úspechu a dodnes silnému vyžarovaniu jeho diel.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
41. Jarmila Stibicová: Bolo dôležité žiť v súlade samého so sebou
Jarmila Stibicová so svojim manželom podpísali Chartu 77 hneď v prvej vlne. Jedni z mála pardubických disidentov sa tak stali pre miestne ŠtB raritou a objektom záujmu, ale aj obáv.
Jarmila, jedna z výrazných dám disentu, totiž neúnavne obosielala komunistické úrady svojimi sťažnosťami, zastávala sa prenasledovaných, organizovala protesty. Je okrem iného známa tým, že sa pri zatýkaní správala neobyčajne statočne, kričala o pomoc, vytrhávala sa eštebákom, líhala si na zem.
Dňa 17. novembra 2021 prevzala Jarmila Stibicová v pražskom Národnom divadle cenu Post Bellum Pamäti národa.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
40. Výtvarník Otis Laubert vytváral za normalizácie dôležitý ostrov nezávislého myslenia
Otis Laubert podľa vlastných slov nebol partizán, ktorý frontálne bojoval proti režimu. Jeho odpor bol v trpezlivom presadzovaní moderny, organizovaní bytových výstav a v celkovej rezistencii proti normalizácii. Ako sa hovorí, nezávislá kultúra sa držala vďaka ostrovčekom pozitívnej deviácie a jeden z nich vytváral práve Laubert. Patrí medzi najvýznamnejších neakademických výtvarníkov, ktorí sa vypracovali doslova z undergroundu a vyslúžil si úctu laikov i odborníkov doma aj v zahraničí.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
39. Eugen Gindl bol skutočný vzdelanec a inšpiratívna osobnosť zmeny
Eugen Gindl bol intelektuál v tom pravom význame, osobnosť, ktorá ovplyvnila množstvo ďalších osobností. Tento novinár, scenárista a dramatik sa podpísal pod publikáciu Bratislava nahlas, prvú otvorenú kritiku socialistického zriadenia. Ako člen koordinačného výboru VPN dosiahol, že Nežná revolúcia sa dostala z námestí na obrazovky a viedol slávne noviny Verejnosť.
Celý život bol oddaný environmentalista a v internetovom veku správne pochopil zničujúcu silu dezinformácií. Eugen Gindl nás opustil len nedávno, 14. novembra 2021. Jeho odkaz v dnešných časoch, akoby pohŕdajúcich vzdelaním, žiari ako hviezda z časopisu Kozmos, ktorého šéfredaktorom bol celé desaťročia.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
38. Július Kusý: So zbraňou v ruke bojoval proti nacistom už ako osemnásťročný
Na Slovensku v čase druhej svetovej vojny pôsobilo viacero hrdinov, ktorí so zbraňou v ruke povstali proti nacistickému Nemecku a osudy ktorých neostali v pamäti tak výrazne ako ich slávnejších kolegov z odboja.
Vypočujte si príbeh Júliusa Kusého z Omastinej, ktorý sa len ako 18-ročný zapojil do Slovenského národného povstania a viac ako 8 mesiacov bojoval v horách za našu slobodu. Bol väznený a vypočúvaný gestapom, ale prežil, a my v Post Bellum sme mali tú česť zaznamenať jeho rozprávanie.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
37. Etnograf a publicista Peter Salner sa označuje za dieťa holokaustu
Peter Salner sám seba označuje doslovne za dieťa holokaustu. Historik, vedec a etnograf sa hlási k svojmu židovskému pôvodu, kultúre a dejinám svojich predkov a bol jedným z prvých, ktorí sa tejto téme začali venovať profesionálne. Ďakuje za to najmä rodičom, ktorí počas celého detstva dbali, aby vedel a nikdy nezabúdal na to, kým je, odkiaľ pochádza.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
36. Ľubomír Vajdička: Pocit uvoľnenia v Novembri ’89 bol úžasný
Režisér Ľubomír Vajdička sa narodil v roku 1944 do rodiny evanjelického kňaza. Kvôli otcovmu kňazskému povolaniu nemal možnosť študovať na gymnáziu. Bol aktívny počas nežnej revolúcie. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU v Bratislave a patrí medzi našich najvýznamnejších divadelných tvorcov.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
35. Alžbeta Vargová: Odvážne dievča v ľudáckom štáte
Spolu s rodičmi žila Alžbeta Vargová počas vojny na seredskom židovskom cintoríne, kde mali postavený dom, počas vojnových rokov zaznamenávala mená pochovaných. Spolu s bratom pomohla utiecť židovskému väzňovi. V roku 2020 dostala Cenu pamäti národa.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
34. Lívia Herzová ako 18-ročná prežila selekciu Mengeleho aj pochod smrti
V júni 1944 bola Lívia Herzová ako osemnásťročná spolu s matkou deportovaná do Auschwitzu, obidve prežili selekciu doktora Mengeleho. Po troch mesiacov boli s tisíc ďalšími ženami transportované do koncentračného tábora Münchmühle, kde vyrábali výbušniny.
V marci 1945 sa vydali na pochod smrti, ktorý šťastne prežili. V blízkosti západného frontu ich oslobodili Američania a strávili dva mesiace v nemeckých rodinách pri mestečku Ziegenhain. Po návrate do Tornale sa zvítali s otcom.
Po vojne mohla Lívia začať žiť normálny život. V roku 2021 dostanla Cenu pamäti národa.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
33. Levko Dohovič prešiel štrnástimi gulagmi, prvým ako 14-ročný
Ukrajinca Levka Dohoviča Sovieti už ako štrnásťročného odsúdili do gulagu na desať rokov za „protištátne aktivity“, dokopy bol v štrnástich táboroch. Levko z tábora ušiel a dostal desať rokov navyše. Po roku sa vzbúril spolu so svojimi spoluväzňami a táto akcia skončila mŕtvymi a zranenými.
V pracovnom tábore sa zamiloval do hudby a spolu s priateľmi dal dokopy spevácky zbor, čo ho nasmerovalo na zvyšok života. Nasledovalo 15 rokov komunistickej perzekúcie. Dnes žije Levko ako slobodný občan – po vojne sa presťahoval do Československa a dlhodobo žije v Košiciach. Je spisovateľ, skladateľ, dirigent. Dňa 17. novembra 2020 prijal v pražskom Národnom divadle Cenu Pamäti národa.
Náš podcastový kanál na Spotify
●●●
32: Hana Lomová sa hneď po narodení v koncentráku ocitla v transporte smrti
Hana sa narodila v koncentráku a keď mala dva dni, už bola vo vlaku smrti – v tom čase už vojna končila a nacisti sa snažili zbaviť svojich otrokov z táborov.
Hana a jej mama prežili: Bola to kombinácia šťastných náhod, ale hlavne matkinej nezlomnej energie a schopnosti nájsť si v každej dobe niečo, kvôli čomu sa oplatí žiť. Túto energiu zdedila aj Hana, ktorá sa rázne vysporiadala s osudom, ktorý jej hrozil po okupácii Československa.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
31: Anna Bittmanová – Vyhla sa vyhladzovacím táborom, ako dieťa sa skrývala v horách
V Seredi spoznala legendárnych aktérov podzemného hnutia. Neskôr sa skrývali v horách. Po vojne vyštudovala medicínu, žila v Prahe a s manželom, ktorý bol komunistický špión – neskôr prebehol na druhú stranu. Sama z komunistických ideálov veľmi rýchlo precitla.
Vysťahovali sa do Východného Berlína. Napokon emigrovala do Izraela, aby sa po mnohých rokoch vrátila do Čiech. Na otázku, aká je vlastne jej identita, či slovenská, česká alebo židovská, Anna Bittmanová odpovedá že je človek.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
30: Christina Stark – starý otec jej zomrel v koncentráku, otec utiekol do Nemecka a pomáhal emigrantom
Ako to už chodilo v takýchto prípadoch, perzekúciám sa nevyhli ani po vojne. Rodina Christiny navyše patrila medzi high society vďaka podnikavosti jej predkov. Napríklad starý otec včas pochopil význam filmového priemyslu a v Nitre vlastnil tri známe kiná – ako prvý na Slovensku uviedol zvukový film a ako prvý otvoril záhradné kino.
Zaujímavou postavou príbehu je Christinin otec, ktorý sa z „profesionálneho syna“ bohatých rodičov stal rozhodným a konzistentným človekom, ktorého nezlomil život a vždy sa vedel vynájsť. A navyše v roku 1968 pomohol nájsť si nový domov v Nemecku desiatkam emigrantov z Československa.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
29: Milota Havránková – prvá dáma slovenskej výtvarnej fotografie
Uznávaná slovenská fotografka Milota Havránková formovala niekoľko generácií fotografických tvorcov.
Za bývalého režimu vyučovala a ovplyvnila mladých adeptov výtvarnej fotografie, ktorí neskôr vstúpili do povedomia ako Slovenská nová vlna. Bolo to v dobe, ktorá nepriala slobodnému vyjadreniu, keď straníci neváhali diktovať umelecké postupy a ideologicky usmerňovať tvorbu.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
28: Ján Berky: Kedysi boli nositeľmi folklóru Rómovia, dnes to už neplatí
Známy huslista, skladateľ a kapelník Ján Berky Mrenica hovorí, že Rómovia kedysi nehrali len „svoju“ hudbu, ale prinášali ľuďom folklór ako taký.
V podpoľaní, kde vyrastal, boli niektoré rómske kapely naozaj veľké hviezdy a niekedy sa odkladali kvôli ich termínom svadby. Berky rozpráva o svojich rodičoch, hlavne o legendárnom primášovi Jánovi Berkym Mrenicovi staršom a ich vzťahoch, o hudbe, rasizme a extrémizme, o rómskej problematike. V podcaste odznie hudba oboch Berkyovcov.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
27: Výtvarník Miroslav Cipár pomáhal zmeniť spoločnosť, všetky výhody odmietol
Významný výtvarník Miroslav Cipár akoby stelesňoval étos nežnej revolúcie: Nikdy nebol priaznivec radikálnych riešení, jeho štýl bol skôr evolučný, ale keď prišla v roku 1989 možnosť zmeniť spoločnosť, neváhal a navyše bol, podobne ako jeho blízki priatelia, pripravený. Patril k najdôležitejším aktérom nežnej revolúcie a napriek tomu odmietol všetky výhody a funkcie.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
26: Ľuba Lacinová je ochranárka a vedkyňa, ktorá pomáha vytvárať modernú vzdelanú spoločnosť
Ľubica Lacinová je úspešná žena. Pred troma rokmi obhájila svoju profesúru. Pôsobí ako vedúca vedecká pracovníčka Centra biovied na Slovenskej akadémii vied.
Počas 80. rokoch sa venovala popri vedeckej práci aj fotografii a začala sa aktivizovať v ochranárskej organizácii Strom života, ktorej práca patrí medzi dôležité v rámci zmien spoločnosti. Neskôr bola spoluzakladateľkou Strany zelených, venovala sa vede a ako feministka založila Alianciu žien Slovenska.
Do života našej spoločnosti nevstúpila ako človek, ktorý vytvára historické míľniky, ale o to viac napĺňala obsah demokratizácie Slovenska – spoluvytvárala a spoluvytvára vzdelanú a tolerantnú spoločnosť, teda svet, ktorý sa dnes akoby otriasal pod nápormi nevzdelaných šíriteľov nenávisti.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
25: František Vaczula sa vyhol teroru gardistov, ale perzekvovali ho komunisti po pokuse o emigráciu
Po vojne celú rodinu ako Maďarov vysťahovali na Moravu. Po príchode domov jeho otec odmietol podpísať prehlásenie že je Slovák, za čo si vyslúžil väzenie a prácu v jáchymovských baniach. Sám František bol uväznený po pokuse prekročiť hranice a následne ho čakala neľudská drina v pomocných technických práporoch.
Jeho život bol plný ústrkov „zhora“, striedajúce sa režimy mu znemožnili poriadne vzdelanie, ale napriek tomu nezatrpkol a celý život bol užitočný ľuďom.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
24: Marta Györiová: Obaja rodičia prišli v koncentráku o svoje rodiny a deti, ona si prežila ich príbeh
Marta Györiová, za slobodna Grossmanová, je súčasťou 2. generácie preživších holokaust, ktorá prežívala a prežíva traumu svojich rodičov.
Niektorí preživší svoje skúsenosti svojim deťom hovoria, iní ich vytesnili. Pani Marta o osudoch svojich rodičov veľa nevie, lebo o nich mlčali a ona sa nepýtala. Jej príbeh je však silný a viacvrstvový.
Osud pani Marty je výnimočný – obaja jej rodičia prišli v koncentrákoch o svojich partnerov, deti a aj ďalšiu rodinu. Boli to veľmi zbožní Židia a holokaust ich o vieru neobral. Je to aj príbeh revolty proti ortodoxii a neskoršiemu uvedomeniu, že zachovávanie židovských tradícií je dôležité. Pani Marta svoje skúsenosti ako pedagogička využíva pri výchove mladej generácie aj keď si myslí, že antisemitizmus sa nedá vykoreniť.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
23: Lýdia Piovarcsyová: Jej rodine arizovali antikvariát Steiner, rodičov zavraždili v Auschwitzi, ona sama prežila len so šťastím
Lýdia Piovarcsyová sa narodila ako Steinerová. Jej rodina vlastnila vychýrený bratislavský antikvariát a dlho a úspešne ho viedla, až kým nedošlo k vzniku slovenského štátu. Na základe arizačných zákonov im antikvariát zobrali. Arizátorom sa stal slovenský spisovateľ Ľudo Ondrejov.
Lýdiini rodičia zahynuli v Auschwitzi, mamu roztrhali psy pred očami spoluväzňov, otca poslali do plynu. O ich tragickom osude sa dcéra dozvedela až po vojne.
Sama žila v starostlivosti vychovávateľky a starých rodičov. Musela sa skrývať, ale na základe udania ju spolu s celou skupinou odviezli do tábora v Seredi, odkiaľ ich mali deportovať ďalej. Bolo to v januári roku 1945 a Lýdia sa na jej veľké šťastie ocitla v prvom z transportov, ktorý už nesmeroval do Auschwitzu, ale končil svoju cestu v Terezíne. To jej zrejme, ako teenagerke, zachránilo život.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
22: Naďa Földváriová a jej príbeh lásky v časoch 20. storočia
Naďa Földváriová je muzikologička, kritička a manželka významného slovenského spisovateľa Kornela Földváriho.
Naďa prežila intenzívny život a zažila aj zlé veci, avšak nikdy nestratila nádej, ktorú si udržala aj vďaka hlbokej láske k manželovi, s ktorým sa počas tŕnistej cesty navzájom vždy dopĺňali a tiež aj vďaka svojej nezlomnej povahe.
Nadin život je vlastne príbehom drám modernej histórie, ktoré ľudia na našom území zažívali počas dvoch diktatúr a jej príbeh je mimoriadnou „love story“ slovenskej kultúry.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
21: Terézia Justína Tuková: Rehoľná sestra, ktorá si v komunistickom žalári odsedela 6 rokov pre vieru
Cirkev bola pre komunistov úhlavným nepriateľom a účty si s ňou najtvrdšie vyrovnávali v 50. rokoch, keď systematicky likvidovali rehole a rehoľných bratov a sestry často pod vymyslenými zámienkami zatvárali do väzenia.
Ženou, ktorá si toto všetko tvrdo odniesla a napriek tomu si zachovala pokoru, je sestra Justína Tuková. Pri jej nezlomnej viere v boha boli centrom jej vesmíru ľudia a jej zmyslom života pomoc tým, ktorí ju potrebujú. V čase vojny zažila dramatické veci, napríklad sovietske bombardovanie Prešova.
Cirkev bola pre komunistov úhlavným nepriateľom a účty si s ňou najtvrdšie vyrovnávali v 50. rokoch, keď systematicky likvidovali rehole a rehoľných bratov a sestry často pod vymyslenými zámienkami zatvárali do väzenia. Ženou, ktorá si toto všetko tvrdo odniesla a napriek tomu si zachovala pokoru, je sestra Justína Tuková. V 50. rokoch ju režim odsúdil na 10 rokov na vlastizradu len preto, že komunikovala s kňazom, ktorý emigroval do USA a snažil sa dostať do zahraničia aj ďalších kolegov. Z nich si odsedela šesť rokov
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
20: Branislav Tvarožek: V SNP ochraňoval generálov, režim sa mu „odvďačil“ jáchymovským lágrom
Rodine Branislava Tvarožka zobrali po prvej viedenskej arbitráži majetok a domov, on nemohol doštudovať lebo revoltoval proti režimu Slovenského štátu. Bol aktívnym účastníkom SNP, slúžil v oddieli, ktorý chránil generálov Goliana a Viesta, ale komunistický režim sa mu za to nepoďakoval – poslal ho do jáchymovského lágra.
Z mnohých kritických situácií, ktoré mu oba režimy pripravili, vyviazol v duchu známeho hesla „náhoda žičí pripraveným“, pretože jeho osud významne ovplyvnila výborná znalosť nemčiny a manuálna zručnosť – tá ho zachránila pred najhorším jáchymovským peklom.
Branislav Tvarožek by mal veľa dôvodov cítiť sa ako obeť, ale z jeho slov ide pokoj. Nemusí cítiť zášť voči nikomu lebo vie, že svoj život prežil správne. V roku 2015 dostal Cenu pamäti národa.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
19: Zuzana Mistríková sa po revolúcii vo svojich 23 rokoch stala političkou z pocitu zodpovednosti
Veľkou a dôležitou skupinou pamätníkov, ktorých príbehy zaznamenávame, sú ľudia novembra – tí, ktorí v roku 1989 vniesli do našej spoločnosti zásadné zmeny.
Jedna z najmladších spomedzi nich je Zuzana Mistríková, ktorá bola v čase revolúcie študentka – čerstvá tretiačka na Vysokej škole múzických umení. Tak, ako mnohí okolo nej, vstúpila do politiky len z pocitu povinnosti, že treba zmeniť veci. Po prvých voľbách v roku 1990 sa stala poslankyňou vo svojich 23 rokoch.
Keď sa v spoločnosti začala po nástupe mečiarizmu šíriť agresivita a nenávisť, z politiky odišla, aj keď sa naďalej podieľala na veciach verejných v kultúrnej sfére.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
18: Jana Natanová Marcus – Príbeh 2. generácie preživších holokaust a jej židovskej identity
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
17: Šmuel Givoni – akčný hrdina seredského tábora, ktorému život zachránila voda
Šmuel Givoni sa narodil ako Tibor Salamon v roku 1923. Jeho život by bol dobrým námetom na vzrušujúci film.
Vyrastal v klasickej prešpuráckej rodine, jeho rodičia žili svojim podnikaním – mali salón na bielizeň a výbavu pre nevesty. Šmuel, vtedy Tibor, bol talentovaný plavec. O to všetko prišli so zavedením protižidovských zákonov a Šmuela navyše vyhodil ako Žida z gymnázia.
Už počas slovenského štátu plánovali útek do Palestíny (neskoršieho Izraela), preto sa Šmuel učil za vodoinštalatéra. Vymyslel to jeho otec – s tým, že voda je v Izraeli dôležitá a bude tam mať vždy čo robiť. Ani nevedel, že pravdepodobne synovi zachránil život.
Vďaka svojim inštalatérskym skúsenostiam (pracoval v pracovnom/koncentračnom tábore v Seredi) Šmuel prežil transporty do vyhladzovacích táborov a dokonca mal so svojimi kolegami dostatok voľnosti, aby mohli zorganizovať v rámci tábora odbojovú skupinu, sfalšovať si papiere a zohnať zbrane. Tie po vyhlásení SNP v rámci tábora našťastie neboli potrebné a Tibor-Šmuel mohol bojovať so svojimi priateľmi v SNP. Ale tým sa jeho príbeh zďaleka neskončil.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
16: Zuzana Petreje pomáhala partizánom spontánne a bez veľkých slov
Zuzana Petreje, rodená Uličná, rozpráva o svojej pomoci partizánom počas povstania ako keby hovorila o výletoch do prírody, taká samozrejmé boli jej aktivity, zachraňujúce životy.
Táto dáma plná života, ktorá mala v čase nášho rozhovoru 94 rokov, vždy vedela vycítiť čo je správne a robila to prirodzene a bez veľkých gest, aj keď pri tom v čase vojny riskovala život. Lebo keď ide o dobro, neexistujú alternatívy.
Obyvatelia Liptovská Kokava, kde vyrastala a trávila dievčenské roky, pomáhali partizánom všetci a bez výnimky. Pani Zuzana to vysvetľuje tým, že obec bola evanjelická a klérofašizmus v nej neexistoval.
Zdecimovaní partizáni po potlačení SNP vždy našli v obci a špeciálne u Uličných podporu a pomoc a nikto neuvažoval, že ho to môže stáť život.
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
15: Rudolf Dobiáš – básnik, ktorého komunisti pripravili o mladosť
Rudolf Dobiáš bol ako devätnásťročný čerstvý maturant v prvom semestri na vysokej škole zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti a vlastizrady – s priateľmi z bývalého skautského oddielu vydávali protikomunistické letáky.
Odsúdili ho na osemnásť rokov väzenia, z ktorých si odsedel sedem rokov. V zlých časoch mu bola veľkou oporou viera a jeho spoluväzni. Po putovaní niekoľkými pracovnými tábormi začínal odznova – bez pomoci priateľov, bez vzdelania. To si však doplnil a vďaka svojej húževnatosti vedel vybudovať svoj život aj po takomto drastickom prerušení v mladom veku.
Podcast nájdete tu
Náš podcastový kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
14: Magdaléna Zádorová bola motorom rodiny, prežila aj so sestrami Auschwitz a ďalšie lágre.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
13 – Anton Tomík bol ako 19-ročný komunistami odsúdený na 15 rokov doslova za nič.
Anton Tomík bol ako 19-ročný komunistami odsúdený na 15 rokov doslova za nič.
Anton Tomík naplno pocítil brutalitu komunistickej moci v úplne najhoršej forme. Jeho rodičom pri znárodňovaní zobrali sady a hospodárstvo, z čoho otec ochorel tak, že zostal odkázaný na vozíček.
Keď bol Anton v roku 1951 na výlete s kamarátmi, chytili ich a vykonštruovane obvinili – označili za protištátnu skupinu. Anton bol odsúdený na 15 rokov väzenia a tresty dostali aj jeho spoločníci. Doslova za nič. Dokonca ani protištátne reči neviedli. Počas vyšetrovania ho mučili, hlavne psychicky.
Na výkon trestu nastúpil do Ilavy, ale bol prevezený do vražedných jáchymovských uránových baní. V roku 1955 aj s niekoľkými spoluväzňami utiekol, ale chytili ho a vo väzení zostal až do roku 1960. Jeho príbeh sme zaznamenali v roku 2016. V tom istom roku dostal Cenu pamäti národa. Anton Tomík Tomík nás opustil v novembri minulého roka.
12 – Klára Chlamtáčová: Neustále na úteku, porodila v Terezíne, manžel svoju dcéru nikdy nevidel
Klára Chlamtáčová bola dcéra úspešného a obľúbeného podnikateľa v Zlatých Moravciach, ktorý zamestnával veľa miestnych ľudí. Jej rodičia boli talentovaní a ona to po nich zdedila. Prežila krásne detstvo. Po vzniku Slovenského štátu a protižidovských zákonoch, sa začala situácia meniť a postupne prichádzala o všetky práva. Jej budúci manžel kvôli nej neodišiel so svojimi rodičmi do Palestíny, budúceho Izraela.
Keď situácia začala byť neúnosná a bolo iba otázkou času, kedy ich aj s manželom odvezú do tábora smrti, utiekli do Maďarska, ale to je stále len začiatok príbehu. Bola väznená vo viacerých pracovných táboroch na Slovensku aj v Maďarsku. Koncom roku 1944 ju transportovali do Terezína, kde porodila zdravé dievčatko a so šťastím aj s dcérkou prežili. Jej muž, ktorého deportovali do Bergen Belsenu, však zahynul na pochode smrti, čo sa dozvedela až po vojne. Neskôr sa znovu vydala a v roku 1964 emigrovala do Izraela, kde vznikla táto nahrávka. Pani Klára mala v tom čase 98 rokov.
Podcast nájdete tu a tu je náš kanál na Spotify.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
11. Magdaléna Zádorová bola motorom rodiny, prežila aj so sestrami Auschwitz a ďalšie lágre.
Magdaléna Zádorová, rodená Sternová (1919) sa narodila v Košiciach. Otec podnikal, mal neveľkú firmu na spracovanie rýb. Po tom, ako Košice pripadli Maďarsku, Sternovci prišli o podnik a rodina, aby prežila, musela popredať cenné veci.
Podcast nájdete tu a tu je náš kanál na Spotify. Foto Invisible Mag
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
10 – Marta Ličková: spoluautorka prvého prekladu Solženicinovej Rakoviny, manželka partizána, umlčaná normalizáciou
Prekladateľka Marta Ličková bola manželka novinára Pavla Lička. Zo Sovietskeho zväzu sa im podarilo prepašovať rukopis fragmentu románu Rakovina od Alexandra Solženicyna a vydať v novinách Pravda na Slovensku (boli 60. roky, tak sa už takéto veci mohli). Dozvedel sa to britský lord Nicholas Bettel, prekladateľ z ruštiny, a na základe jeho anglického prekladu dostal Solženicyn Nobelovu cenu. Paradoxne, sám spisovateľ z anglického prekladu nadšený nebol, keďže ho neschválil, a vytýkal Ličkovcom, že ho posunuli ďalej.
Ličkovci boli od ranej mladosti presvedčení komunisti, alebo, ako hovorí pani Marta, skôr utopickí socialisti, lebo po vojne a ľudáckom štáte to bola jediná protifašistická alternatíva. Ilúzie o komunistickom režime im padli už v 50. rokoch. V septembri 1968 vrátili stranícku knižku, aby vyjadrili nesúhlas s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a politikou KSČ. Dôsledky boli tvrdé pre oboch.
Vypočujte si príbeh intelektuálov, ktorí podľahli ilúzii a za prebudenie draho zaplatili.
Podcast nájdete tu a tu je náš kanál na Spotify
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
09 – Peter Tatár
Všetko nasvedčovalo tomu, že Peter Tatár bude po celý život lekárom. Túto profesiu si vybral a videl v nej naplnenie života.
Koncom 80. rokov sa však stal súčasťou legendárnej organizácie ZO6 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorú založil Mikuláš „Maňo“ Huba. Bol spolutvorcom štúdie Bratislava nahlas, ktorá bola jedným z lakmusových papierikov Nežnej revolúcie.
Spoluzakladal VPN, bol pri všetkých dôležitých veciach, ktoré po revolúcii vytvárali našu neskoršiu identitu. Nebál sa ani zodpovednosti vstúpiť do politiky, aby sa myšlienky námestí dostali do praxe, aj keď z toho nebol nadšený. Uvedomoval si však, že niekto to urobiť musel.
Tatár zažil vzostup a volebný pád VPN, ktorý súvisel s nástupom mečiarizmu a všetky súvisiace dramatické momenty.
Bol poslancom Národnej rady, neskôr komunálnym poslancom. Po tom, čo usúdil, že jeho misia skončila, sa vrátil k medicíne. Nebolo to ľahké, lebo musel začínať de facto od začiatku. Dnes je vyhľadávaný všeobecný lekár.
Podcast nájdete tu.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
08 – Dalma Špitzerová
Prežila veci, ktoré si nevieme predstaviť. Pred deportáciou do vyhladzovacieho tábora ju zachránil azyl v Budapešti, napokon sa ocitla v internačnom tábore v Užhorode. Jej staršie sestry odtiaľ odviezli do Osvienčimu a Dalma sa ocitla v zbernom tábore v Novákoch, kde začala so svojimi spoluväzňami, tvárou v tvár smrti, hrať divadlo, čo predurčilo jej životPo vypuknutí SNP pracovala v tlačovom oddelení – vydávali noviny pre vojakov. Keď padla Banská Bystrica, ukrývala sa v horách.
„Prežila holokaust aj komunistov. Jej optimizmus, šarm a vôľa žiť boli nákazlivejšie ako vírus. Mala neuveriteľnú moc okolo seba šíriť radosť a dobro,“ povedal o nej vnuk Michael Szatmary. Sme hrdí, že sme mohli zaznamenať jej príbeh a spracovať ho vo forme podcastu.
Tu ho nájdete na Aktualitách a tu je náš spotify kanál.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
07 – Vladimír Strmeň
Šestnásťročný mladý hudobník Vladimír Strmeň vymenil trúbku za pušku a šiel bojovať do SNP. „Ráno sme nevedeli, či dožijeme večera, a večer sme nevedeli, či dožijeme rána,“ spomína na toto obdobie. Zažil neuveriteľné veci, situáciu, keď Nemci upaľovali plameňometmi jeho druhov, a ani vo vojenskej nemocnici sa pri liečení z úrazu nemohol cítiť bezpečne, pretože zrazu sa ukázalo, že jeho spolupacient chce v pomätení zmyslov vyhodiť do vzduchu seba aj všetko naokolo ukradnutým granátom. O takéto situácie nebola vo Vladimírovom živote núdza.
Vladimír Strmeň sa po vojne vrátil k hudbe a popri zamestnaní ju robil na špičkovej profesionálnej úrovni. Na harmonike chodí hrávať seniorom, ktorí sú často o dosť mladší ako on, do domovov sociálnych služieb. Vôľa žiť ho neopúšťa aj keď prežil všetkých svojich blízkych. Vypočujte si jeho príbeh.
Tu ho nájdete na Aktualitách, tu na Spotify a tu je náš spotify kanál.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
06 – Juraj Flamik
Predstavujeme vám príbeh Juraja Flamika. Od ochranárskych aktivít sa plynulo dostal k vedeniu Verejnosti proti násiliu a stal sa jednou z jej osobností. Ako člen Stromu života v 80. rokoch pomáhal pri záchrane prírodného i kultúrneho dedičstva po celom Slovensku. Podľa jeho vlastných slov ochranári nepatrili priamo k disentu, takže neboli až tak „na očiach“ a mohli veľa spraviť. Na základe ochranárskych aktivít v Slovenskomzväze ochrancov prírody a krajiny, kde založil Základnú organizáciu č. 13 (ZO13 SZOPK), sa v roku 1987 zrodil dokument Bratislava/nahlas, v ktorom meno Juraja Flamika nechýbalo.
Bratislava nahlas je považovaná za začiatok demokratických zmien v našej spoločnosti, aj keď menej známe je, že po jej vydaní sa nič nedialo a k priamemu konfliktu s režimom nedošlo. To sa stalo až neskôr, na jar 1988, po jeho zverejnení na stanici Hlas Ameriky. Flamik v roku 1989 žil a pracoval v Prahe, krátko po vypuknutí Nežnej revolúcie sa stal šéfom Koordinačného centra VPN v Bratislave.
Tu je podcast na Aktualitách, tu ho nájdete na Spotify, na Apple a tu je náš spotify kanál.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
05 – Juraj Naftali Fürst
Juraj Naftali Fürst prežil seredský koncentračný tábor, Osvienčim, Buchenwald aj pochod smrti.
Jurko Fürst mal len jedenásť rokov, keď vstúpil do pekla. „V celom mojom rozprávaní budem neraz hovoriť, čo je strach alebo zima či hlad,“ hovorí v podcaste Príbehy 20. storočia. „Všetko, čo sme zažili, sa nedá vyjadriť slovami. Neexistujú slová, filmy alebo knihy, ktoré môžu vyjadriť hlad, zimu, plač a strach, ktoré som zažil. Nikto, kto tam nebol, to nemôže pochopiť. Nič, čo zažil, sa tomu nemôže podobať.“
Jeho príbeh je nesmierne silný a veľmi nástojčivo pripomína, že časy holokaustu nie sú tak dávno a nemusia byť len minulosťou. A, áno. Na slávnej fotografii z oslobodenia Buchenwaldu je to on.
Tu je podcast na Aktualitách, tu ho nájdete na Spotify a tu je náš spotify kanál.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
04 – Mária Matejčíková
Mária Matejčíková poskytla pomoc katolíckemu kňazovi, uväznenému za pokus o ilegálne prekročenie hraníc, ktorý utiekol z väzenskej nemocnice.
Keďže útek nebol úspešný, mesiac po tom, čo mužovi pomohla, ju zadržala Štátna bezpečnosť. Matejčíková bola odsúdená na päť rokov väzenia.
V príbehu vystupuje aj jej matka, ktorá dostala 12 rokov za pomoc tomuto istému kňazovi ešte pred jeho zaistením.
To mala Mária 19 rokov. Vypočujte si dokument o komunistickom terore, ktorý postihoval nevinných ľudí za pomoc iným nevinným ľuďom, ktorí len chceli ísť za hranice.
Podcast vznikol v rámci projektu Puzzle pamäti, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
●●●
03 – Edita Grosmanová
25. marca sme si pripomenuli mimoriadne smutné výročie. Pred 78 rokmi odišiel zo Slovenska prvý dievčenský židovský transport. Vypravili ho z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz. V marcové dni krátko po sebe odišli viaceré transporty.
Edita Grosmanová je jednou z troch žijúcich Sloveniek z prvých transportov. Manželka scenáristu oscarového filmu Obchod na korze Ladislava Grosmana zažila strašné veci, ktoré sú pre nás úplne nepredstaviteľné. Prežívala krásne detstvo, a zrazu, z ničoho nič, prišlo peklo. Dnes o tom hovorí pokojným hlasom a mrzí ju jedine to, že v spoločnosti sa zasa zdvíha násilie a extrémizmus.
●●●
02 – Pavel Eli Vago
Pavel Eli Vago vyrastal na severe Slovenska. Už ako dieťa videl, že jeho učitelia sú antisemiti. Chceli ho zobrať od rodičov a samého poslať do Palestíny. Obmedzili im vychádzanie z domu – a zakázali im chodiť do školy.
Transporty Židov do koncentračného tábora rozdelili jeho rodinu – deti zostali bez rodičov a museli sa skrývať pred gardistami. Ako sa to skončilo?
●●●
01 – Marta Szillárdová
Pani Marta Szillárdová z Levíc si pamätá vojnu aj holokaust – najprv ju strčili do geta a potom do koncentračného tábora v Osvienčime. Ako to prežila?
