Aktuality

3/2022 Časopis Príbehy 20. storočia: Kam patrí Slovensko?

Je možné byť mostom medzi Východom a Západom, byť neutrálny alebo je naše prozápadné smerovanie pevne zakotvené? V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme sa pozreli na to, kde je v týchto turbulentných časoch miesto Slovenska vo svete. Aj prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že tu prevláda veľmi váhavý pohľad na orientáciu Slovenska.

Naše kultúrne aj historické väzby sa pritom neorientujú výhradne na východ – boj o samostatný štát sa odohral aj v Spojených štátoch a na Západe dnes pôsobí množstvo našich úspešných krajanov. Západ dnes nie sú len politické floskuly, ale najmä súbor hodnôt, ku ktorým by sa nemala žiada demokratická krajina mať problém prihlásiť.

Byť súčasťou Západu neznamená slepo prikyvovať na všetko, čo naši spojenci spravia a nekriticky pristupovať k politike a jej predstaviteľom. Ako súčasť Západu máme priam povinnosť kriticky myslieť, upozorňovať na prešľapy a obraňovať demokraciu. Byť členom klubu takisto neznamená, že demokracia, právny štát či ľudské práva tu nemôžu byť ohrozené. Je však väčšia šanca, že v tejto geopolitickej bubline bude tento boj za práva víťazný. V štátoch, ktoré sa sami vyhradzujú voči Západu a prezentujú ho ako zhnitú civilizáciu, je boj za demokraciu, rovnosť a slobodu často už dopredu prehratý.

V časopise s podtitulom Kam patrí Slovensko? nájdete okrem iného:

  • Rozhovor s diplomatom a sociológom Martinom Bútorom nielen o tom, ako musel vo
    Washingtone presviedčať, že Slovensko má ambície a vie sa dostať z medzinárodnej izolácie.
  • Spomienky diplomata a bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša na
    začiatky slovenskej diplomacie.
  • Text historika Róberta Letza o tom, aké miesto mali americkí Slováci v boji za samosprávu
    Slovenska po 1. svetovej vojne.
  • Na fenomén geopolitiky, Západu a popkultúry sa v kultúrnej rubrike pozreli aj Alexandra
    Jurišová v recenzii kníh o svetových vlajkách a Juraj Malíček pri spomienke na vplyv západnej
    popkultúry počas socializmu.
  • O geopolitike, Únii a spojenectvách sú aj príbehy pamätníkov – či už to je bývalá ministerka
    zahraničných vecí USA a rodáčka z Česka Madeleine Albrightová, bývalý poslanec František
    Šebej alebo úspešná klaviristka Elena Letňanová, ktorá sa po úteku z totality presadila až za
    oceánom.
  • Umeleckú prílohu tentokrát tvorí text o slovenských koreňoch azda najznámejšieho
    popartového umelca sveta, Andyho Warhola.

Číslo o tom, kde je miesto Slovenska vo svete, ilustroval opäť Matúš Maťátko.

Zdieľať

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú zaznamenať životné osudy pamätníkov 20. storočia a rozprávať ich ďalej.