💃 Dnes je Medzinárodný deň žien.
Deň, kedy si o to intenzívnejšie môžeme uvedomiť SILU, ODVAHU, SLOBODU, ODHODLANOSŤ, MÚDROSŤ, LÁSKYPLNOSŤ, OBETAVOSŤ a najmä ROVNORÁVNOSŤ žien v spoločnosti. Ešte stále to totiž nie je samozrejmosťou. Pripomeňme si príbehy štyroch žien, ktorým sme mohli v ostatných rokoch udeliť Cenu Pamäti národa. Sú to ženy silné, názorovo pevné a odvážne.
ALŽBETA VARGOVÁ
❤ Ako malá žila s rodičmi v dome na židovskom cintoríne v Seredi. Hoci neboli Židia, stretávali sa s antisemitizmom miestnych ľudí. V septembri 1941 založili slovenskí fašisti v Seredi pracovný a koncentračný tábor, odkiaľ odchádzali transporty sa Židov do Osvienčimu. Potom začali Židov strieľať a Alžbete napadlo, že bude s otcom spisovať zoznamy zavraždených. Vďaka tomu tu po skončení vojny mohli byť osadené malé pomníčky s menami. Rodina čelila rôznym vyhrážkam od príslušníkov Hlinkovej gardy a Nemcov po celú dobu vojny, často u nich vykonávali domové prehliadky. Keď si Nemci začali na cintoríne schovávať zbrane pred blížiacou sa Červenou armádou, Vargovci sa sa báli, aby nevyhodili cintorín do vzduchu, a ukryli sa v miestnom cukrovare. Tu sa celá rodina dočkala oslobodenia. Príbeh Alžbety Vargovej nájdete v databáze Pamäť národa tu: https://www.pametnaroda.cz/sk/vargova-alzbeta-1929
DALMA ŠPITZEROVÁ
❤ Detstvo so štyrmi súrodencami prežila v Liptovskom Mikuláši. Keď v roku 1942 začali transporty do vyhladzovacích a koncentračných táborov, otec poslal Dalmu a jej dve staršie sestry do Maďarska na falošné doklady. Skrývala sa v Budapešti, jej sestry odviezli z Užhorodu do Osvienčimu. Dalma sa dostala do užhorodskej nemocnice vďaka väzenskej lekárke, ktorá ohlásila, že má týfus, aj keď nemala. Po neúspešných pokusoch o útek sa dostala do zberného tábora v Novákoch, kde strávila dva roky. Tu začala hrať divadlo. Režisér jej poradil, aby , keď to prežije, bola herečkou a tak sa aj stalo. V tábore v Novákoch sa zapojila do podzemného hnutia a po vypuknutí Slovenského národného povstania utiekla do Banskej Bystrice, kde sa pripojila k povstalcom. Po vojne sa stala divadelnou herečkou v Tatra kabarete.
Náš podcast s príbehom Dalmy Špitzerovej nájdete tu: https://www.aktuality.sk/clanok/869435/dalma-spitzerova-dama-ktora-sa-nebala-zla-pribehy-20-storocia-podcast/
MARTA SZILÁRDOVÁ
❤ Narodila do židovskej rodiny a do života jej rodiny kruto zasiahla 2. svetová vojna. V roku 1938 bolo Martino rodné mesto Levice pripojené k Maďarsku a už tak nepriaznivá situácia sa pre židovských obyvateľov ešte zhoršila. Marta sa musela rozlúčiť so svojím manželom Štefanom, ktorý bol odvedený do pracovného tábora, aj s mladším bratom Fridrichom. Podobne mizli i ďalšie známi a príbuzní. Kam sú odvážaní, zistila Marta s mladšou sestrou Brigitou a rodičmi v lete 1944. Vtedy museli do transportu aj oni. Matku a otca videla Marta naposledy pri selekcii po príchode do Osvienčimu, odkiaľ išli rovno do plynovej komory. Dvadsaťjedenročná Marta a jej o päť rokov mladšia sestra boli vybrané na prácu. Najprv pracovali v Osvienčime, neskôr v továrni na zbrane v meste Hessisch Lichtenau v Hesensku, kde sa dostali k pásovej výrobe granátov a mín. To bolo v zime 1944. Po dvoch mesiacoch sa výroba zastavila. Nemci sa obávali postupujúcou fronty a všetci väzni museli preč a po ceste strieľali tých, ktorí nevládali. Marta prežila pochod smrti. Napokon sa väzňov ujali Američania. Po dramatických peripetiách Marta dorazila do rodných Levíc, kde zistila, že ich byt obsadili noví nájomníci. Väčšie šťastie mali v neďalekých Šuranoch, kde sa mohli usadiť v prázdnom byte a zostať aj po návrate jeho majiteľky. Onedlho sa v Šuranoch udial ďalší zázrak. Marta sa zišla so svojím mužom Štefanom. Manželia sa rozhodli začať nový život v Nitre. Narodili sa im dve dcéry a trvalo roky, než sa odhodlali rozprávať im o tom, čo prežili za vojny.
Náš podcast s príbehom Marty Szilárdovej nájdete tu: https://www.aktuality.sk/clanok/759097/novy-podcast-pribehy-20-storocia-prezila-som-pochod-smrti/
MÁRIA MATEJČÍKOVÁ
❤ Vo februári 1952 zazvonil pri dverách rodiny Márie Matejčíkovej katolícky kňaz Štefan Koštial. Podarilo sa mu utiecť z väzenskej nemocnice, kam ho ŠtB previezla po jednom z brutálnych výsluchov. Ukrýval sa u nich už od januára do apríla predchádzajúceho roka a Máriina matka neskôr jemu a ďalším kňazom pomáhala utiecť cez rieku Moravu do Rakúska. Hladina však bola ešte vysoká, a útek musel vzdať. Zadržali ho pohraničiari a v následnom procese boli odsúdení na viac ako 10 rokov. Mária teda dobre vedela, čo jej hrozí. Keď ju ale kňaz Koštial požiadal, aby ho odviedla do ďalšieho úkrytu, k rodine Tomečkových, nezaváhala. Mesiac nato znova niekto zazvonil pri dverách. Tentoraz už to bola ŠtB. Mária Matejčíková bola zatknutá a odsúdená za vlastizradu na päť rokov do väzenia. Po prepustení pracovala ako robotníčka v tabakovej továrni a neskôr vo fabrike na spracovanie čadiča. Tam sa zoznámila so svojím budúcim mužom, bývalým politickým väzňom Alexandrom Matejčíkom. V roku 1968 sa neúspešne pokúsili založiť Klub angažovaných nestraníkov. Mária Matejčíková sa po páde komunistického režimu angažovala pri rehabilitácii politických väzňov a nespravodlivo stíhaných.
Náš podcast s príbehom Márie Matejčíkovej nájdete tu: https://www.aktuality.sk/clanok/790549/vlastizradkyna-sedela-za-pomoc-cloveku-pribehy-20-storocia-podcast/
