Tohtoročný jedenásty ročník odovzdávania Cien Pamäti národa sa 17. novembra odohrá bez hostí, laureátov i študentského orchestra. V Národnom divadle vystúpi iba moderátor Martin Veselovský a niekoľko hudobníkov, napríklad Jitka Čvančarová, či speváci zo skupiny Sketa. Unikátne bude prevedenie Modlitby pre Martu. Naštudovali ju mladí hudobníci a nahrali online. Slávnostný večer vysiela v priamom prenose od 20:00 Česká televízia, Český rozhlas Plus a na Slovensku Dvojka.
Cenu tento rok dostane päť osobností z Českej a Slovenskej republiky. Ocenená Alžbeta Vargová zapisovala s otcom za vojny mená popravených nacistami. V štrnástich rokoch s bratom pomohli utiecť židovskému väzňovi z blízkeho koncentračného tábora. Jarmila Weinbergerová, lekárka z pražskej židovskej rodiny v Terezíne zachraňovala životy väzňov ako zdravotná sestra na maródke, v Osvienčime sa v takzvanom rodinnom tábore starala ako vychovávateľka o malé deti. Leonid „Levko“ Dohovič mal len štrnásť rokov, keď ho sovietska justícia odsúdila na desať rokov do gulagu. S bojom proti komunistickému režimu neprestal ani vo väzení. Hana Truncová po februári 1948 spolupracovala s prevádzačom a pomohla niekoľkým ľuďom cez hranice. Za to strávila vyše 8 rokov za mrežami. Jedno ocenenie bude udelené výnimočne in memoriam – Květoslave Bartoňovej, ktorá sa svojou spolužiačkou zachránila 45 detí zo slovenského Údolia smrti.
„Osobnosti, ktoré predstavíme, vám vyrazia dych. Nielen tým, ako sa v dramatických chvíľach svojho života zachovali, ale akí sú ľudia. Skromní, veselí, láskaví, ťažké chvíle izolácie v čase koronavírusu komentujú lapidárne: bolo horšie, upokojte sa a správajte sa statočne,“ predstavuje tohtoročných laureátov Mikuláš Kroupa, riaditeľ Post Bellum a zakladateľ zbierky Pamäť národa.
„Pamätníci, ktorých príbehy zaznamenávame, prežili veci, ktoré si dnes vôbec nevieme predstaviť,“ dodáva Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum Slovensko. „Zachovávať minulosť priamo z pohľadu účastníkov je veľmi dôležité a význam týchto príbehov sa ešte zvyšuje v dnešných časoch, kedy je história často prekrúcaná až znásilňovaná“.
Ceny Pamäti národa udeľuje Post Bellum už od roku 2010 ľuďom, ktorí rozprávali svoj príbeh pre zbierku Pamäť národa, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, a ktorí „vo svojom živote dokázali, že česť, sloboda aj ľudská dôstojnosť nie sú prázdne slová“, charakterizujú tieto osobnosti organizátori Cenu Pamäti národa. Laureátov volí on-line päťtisícové spoločenstvo ľudí – historici, spolupracovníci a podporovatelia z Klubu priateľov Pamäti národa. V minulosti si Cenu Pamäti národa prevzali vojnoví veteráni, politickí väzni, odbojári, preživší holokaust, perzekvovaní spisovatelia či predstavitelia undergroundu, príslušníci cirkví a mnohí ďalší.
•••
Ceny Pamäti národa si tento rok prevezmú:
Leonid „Levko“ Dohovič * 1935
Mal len štrnásť rokov, keď ho sovietska justícia odsúdila na desať rokov do väzenia. Levko Dohovič sa do gulagu dostal na jar 1950 po tom, čo sa s ďalšími mladíkmi postavil boľševickej totalite. Chlapci mali plán: s americkou armádou oslobodiť Podkarpatskú Rus od nadvlády Sovietskeho zväzu. Rozbíjali okná, ukradli zbrane a šírili protikomunistické letáky, ktoré rozhadzovali pred kostoly. V lágri Levko spoluväzňa prehováral na založenie skupiny, ktorá by vyrobila rádioprijímač, naplánovala útek a pripojila sa k odboju. Kopal tiež tunel, ktorým by sa preplazil na slobodu. Keď vyšli najavo jeho plány, súd mu v októbri 1952 pridal ďalších desať rokov väzenia. V lágri Levko písal tiež protisovietske básne a agitoval medzi spoluväzňami proti diktatúre. Mladík v gulagoch dospel a rozvíjal svoj hudobný talent po boku slávnych umelcov, naučil sa hrať na klarinete a husliach a založil komorný zbor. Na slobodu sa dostal po uvoľnení sovietskeho režimu v roku 1956, kedy boli prepustené tisícky politických väzňov, a neskôr sa odsťahoval z rodného Užhorodu do Československa.
Príbeh Levka Dohoviča: https://www.aktuality.sk/clanok/823387/levko-dohovic-presiel-strnastimi-gulagmi-prvym-ako-14-rocny/
Alžbeta Vargová * 1929
Alžbeta Vargová, rodená Bilková spolu s otcom evidovala zoznamy zavraždených nacistami, aby mohli byť ich hroby po vojne identifikované a obete tak nestratili mená. Rodina žila v domčeku priamo na židovskom cintoríne v Seredi, v slovenskom meste s početnou židovskou menšinou. Medzi Židmi mali Bilkovci rad priateľov. Po roku 1941, kedy v Seredi vznikol pracovný tábor, Alžbeta sledovala, ako na cintoríne pribúdajú telá obetí, a začala zapisovať ich mená. V štrnástich rokoch s bratom pomohli utiecť väzňovi, ktorý na cintoríne kopal hroby a ktorý sa vďaka tomu zachránil a dostal k partizánom. Po celú dobu vojny rodina čelila vyhrážkam od príslušníkov Hlinkovej gardy a Nemcov často u nich vykonávali domové prehliadky. Statočná dievčina, ktorá v dospelosti pracovala v pekárni a obchode, žije dodnes v Seredi.
Príbeh Alžbety Vargovej: https://domov.sme.sk/c/20682571/alzbeta-vargova-spravodliva-medzi-nami.html
Jarmila Weinbergerová * 1923
Šťastný život rodiny Jarmily Weinbergerovej ukončila v roku 1939 nemecká okupácia a protižidovské nariadenia, ktorá chrlila protektorátna správa. V apríli 1942 dostala s rodičmi a staršou sestrou predvolanie na transport do Terezína, kde sa potom starala o chorých väzňov a kde videla veľa ľudí umierať kvôli zlým hygienickým podmienkam a nedostatku jedla. Práca sestry ju nezachránila pred obávaným transportom na východ. V Osvienčime strávila skoro tri mesiace prevažne v tzv. rodinnom tábore, kde ako vychovávateľka mala na starosti malé deti. Potom ju našťastie nacisti označili za práceschopnú a poslali do tábora v Christianstadte. Vojna pre ňu skončila v tábore Bergen-Belsen, kde ju v zúfalom stave po pochode smrti zachránili britskí vojaci. Ujala sa jej rodina kamarátky, s ktorou spoločne študovali medicínu. Jarmila sa pre jej štúdium rozhodla práve kvôli svojim zážitkom z vojny. Po promócii dostala umiestnenku do nemocnice v Karlových Varoch, kde už zostala.
Hana Truncová * 1924
Hana Truncová strávila päťdesiate roky v komunistickom väzení, ktoré ju nezlomilo aj vďaka spomienkam na krásne detstvo v Tepliciach. Narodila sa ako Hana Johnová v roku 1924 v rodine prevádzkovateľa stolárstva. Už po roku 1945 zvažovala emigrácii, pretože nezdieľala náklonnosť ku KSČ, ktorá v tej dobe v kraji dominovala. Po februári 1948 spolupracovala s prevádzačom a pomohla niekoľkým ľuďom cez hranice. V roku 1951 bola s otcom a snúbencom Otakarom Čeňkom TRUNC zatknutá a všetci boli odsúdení za vlastizradu a špionáž. Hana si odpykala trinásťročný trest a prepustená bola nakoniec začiatkom roka 1960. Za Otakara Čeňka sa potom vydala. Pracovala ako pomocná sila v jasliach a po roku 1968 ako referentka teplickej pobočky Čedoku, kde opäť niekoľkým ľuďom pomáhala dostať sa do zahraničia.
Květoslava Bartoňová 1928-2017 (cena Pamäti národa bude udelená in memoriam)
Severovýchodné Slovensko patrilo na konci vojny k najviac postihnutým oblastiam. Tvrdé boje Karpatsko-duklianskej operácie pripravili o domov obyvateľov mnohých dedín, v okolí ležala telá mŕtvych vojakov. Najhoršia situácia panovala v tzv. Údolí smrti v okrese Svidník. Práve sem sa v lete 1946 vybrala Květoslava Bartoňová so svojou spolužiačkou z Učiteľského ústavu Věrou Kristovou, aby priviezli študentskú zbierku šatstva a ďalších vecí. Na spiatočnej ceste vymýšľali plán, ako by sa traumatizovaným deťom dalo pomôcť, všetko sa ale muselo stať veľmi rýchlo, a to pred začiatkom školského roka. Podvyživené a zúbožené deti zo Svidníka prišli do Olomouca už na konci leta 1946. Vďaka nasadeniu študentiek mali deti vo veku od 6 do 14 rokov zabezpečené jedlo, ubytovanie aj lekársku starostlivosť. O trinásť z nich sa postarali uršulínky, časť našlo nový domov v rodinách v Košiciach a v okolí.
Príbeh Květoslavy Bartoňovej: https://dennikn.sk/1896910/bola-ako-anjel-osemnastrocna-studentka-zachranila-po-vojne-45-deti-z-vychodoslovenskeho-udolia-smrti/
•••
Čo je a čo robí Pamäť národa / Post Bellum
Od roku 2008 realizuje Post Bellum spolu s partnermi – Českým rozhlasom a Ústavom pre štúdium totalitných režimov – neziskový dokumentaristický projekt Pamäť národa (www.pametnaroda.cz). Ten zbiera autentické výpovede pamätníkov nacistického a komunistického režimu a je dnes najväčšou verejnosti prístupnou zbierkou týchto príbehov v Európe. V archíve Pamäť národa je vyše 10 tisíc mien, takmer 74 tisíc fotografií a skoro 33 tisíc audio a video klipov. Zo zdokumentovaných spomienok a príbehov tvoria ľudia z Post Bellum televízne a rozhlasové dokumenty Príbehy 20. storočia, knihy, výstavy, články v médiách, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov a ďalšie.
Od roku 2008 pracuje Post Bellum aj na Slovensku, pričom nepoužívame „značku“ Pamäť národa, aby nedochádzalo k zámene s Ústavom pamäti národa. Okrem toho, že prispievame zdokumentovanými slovenskými príbehmi do databázy www.pametnaroda.cz a uverejňujeme ich v najvýznamnejších slovenských médiách, realizujeme workshopy, vydávame časopis, nahrávame podcasty, pripravujeme putovné i stacionárne výstavy a realizujeme množstvo ďalších aktivít. To všetko pod heslom „dokumentujeme-vzdelávame-rozprávame“. Viac na stránke https://www.postbellum.sk.
