„Počúvaj… Ja som si moje odplakal. Ja som si moje odpôstil. Ja som nesníval, že prídem k takej krásnej rodine, čo mám. Niekoľko generácií. Ani nesmiem mať stále dole nos. Musím byť jeden šťastný človek, nie?“
Vypočujte si novú časť Kóšer podcastu o memoriáli Stopami ukrývaných detí, počas ktorého sme rekonštruovali trasu miest, kde sa počas Slovenského štátu ukrýval Eli Vago so sestrou Ester v lesoch a neskôr s otcom a ďalšou rodinou.
Tento pochod v nás vyvolal množstvo najrôznejších emócií a pocitov, ktoré ešte zďaleka nedozneli.
Ak ste aj sledovali, čo sme prežili a poznáte teda Eliho osudy, dozviete sa z neho zaujímané nové veci, napríklad podrobnejší rozhovor o strojcoch podzemného hnutia v seredskom tábore, ale aj napríklad to, že 90-ročný Eli Vago si každý druhý deň zajazdí na aute, lebo auto aj vodič potrebuje prevetrať. 
Lepšie sa zoznámite s mužom, ktorého máme všetci veľmi radi, človekom, ktorý o sebe vraví, že nie je hrdina, ale my vieme svoje.
Eli prežil viac, ako si vieme predstaviť, ale hovorí aj o tom, že slzy, bolesť a nočné mory nechal tam, kde patria, pretože človek nemôže stále žiť so sklonenou hlavou, alebo, ako on sám hovorí, „s nosom dole“. Sám sa rozhodol, že zo slobodného života vyťaží čo najviac a darí sa mu to. Aj to je jeden z odkazov memoriálu. Pretože mnohí sme, idúc po stopách bolesti a strachu, našli novú, nečakanú radosť.
Podcast „Ako sa Eli skrýval s Esti“ nájdete na Spotify tu
alebo hľadajte v aplikácii, ktorú používate.
